Nukleárne nebezpečenstvo patrí medzi najväčších strašiakov svetového mieru už niekoľko desaťročí. Azda najviac sa situácia medzi veľmocami vyhrotila v 60. rokoch 20. storočia, kedy nezmyselné zbrojenie viedlo ku karibskej kríze. Okrem mocenských záujmov však vznikala myšlienka, podľa ktorej sa dali atómové zbrane využiť aj inak ako len na vojenské účely.

Program Plowshare ako revolučná myšlienka?

Využitie jadrových zbraní na mierové účely bola myšlienka, ktorá sa začala rodiť ešte pred karibskou krízou v USA. Pomerne nízke náklady a ohromujúca sila predstavovali víziu revolučnej myšlienky, ktorá môže pracovníkom značne uľahčiť a zrýchliť prácu. Ako uvádza oficiálny dokument, jadrové výbuchy mali byť použité v rôznych spektrách priemyselnej činnosti – na detonáciu v baniach, povrchovú ťažbu, vytváranie vodných kanálov, ciest, železníc, ale aj vodných nádrží.

Revolučný projekt dostal označenie ako Program Plowshare a začalo sa s ním v roku 1958. Oficiálne pokračoval do roku 1975, pričom sa uskutočnilo 27 jadrových testov, primárne v časovom horizonte medzi rokmi 1961 a 1968. Vychádzajúc z údajov oficiálneho dokumentu, veľká časť pokusov nebola dokončená. Väčšina ľudí by predpokladala, že projekty boli pozastavené z hľadiska bezpečnosti, no primárnym dôvodom mali byť financie. Inžinieri boli presvedčení, že konvenčnými prostriedkami sú schopní dokončiť stavby lacnejšie.

Aj keď Plowshare vtedajšie bezpečnostné normy údajne neprekračoval, stretol sa s nevôľou obyvateľstva. Bolo to pre dôvodné obavy z ekologického dopadu, ktoré sa ukázali napríklad pri projekte Chariot  z roku 1958, kde sa plánovalo atómovým výbuchom vybudovať prístav. V kombinácii zdravotných, ekologických, ale aj ekonomických obáv bol program v roku 1975 definitívne zastavený. Už počas existencie a skúšok sa ním výrazne inšpirovali Sovieti, ktorí ale myšlienku vzali poriadne zostra.