Muhammad Ali si podmanil svet v boxerských rukaviciach, pričom jeho odkaz sa značne dotýkal aj športovej diplomacie a medzinárodných vzťahov. Famózna kariéra, zmena vlastného mena, boj za práva černochov či zákaz činnosti kvôli náboženským postojom, aj takýto bol život ikony, od ktorej narodenia prešlo už 80 rokov.
The Greatest. Tak znela a navždy bude zniesť prezývka Muhammada Aliho, ktorý si v živote prešiel množstvom náročných momentov, no aj napriek tomu si vždy držal koncentráciu a išiel si za svojim cieľom. Už aj jeho pôvodné meno, Cassius Clay, nesie odkaz po farmárovi z 19. storočia, ktorý sa zaslúžil o oslobodenie otrokov a protiotrokárskej politike v Spojených štátoch, píše History.
Cassius sa narodil 17. januára 1942 v americkom Kentucky, kde jeho otec pracoval ako maliar reklamných tabúľ a matka vykonávala pozíciu pomocnej ženy v domácnostiach.
Dyslektik s ukradnutým bicyklom
U Cassiusa sa od narodenia prejavovali známky dyslexie, čo mu spôsobovalo problémy pri čítaní aj písaní nielen v detstve, ale aj počas celého života. To však nebol ani zďaleka najväčší problém, s ktorým sa musel mladý Cassius Clay popasovať.
Vyrastal totiž v dobe silnej rasovej segregácie a kvôli jeho tmavej farbe pleti si tak ako malý chlapec prešiel viacerými nepríjemnými skúsenosťami. Na jednú z nich spomínala aj jeho matka, ktorá opisovala rasistické chovanie predavačov v obchode. Tí vraj nechceli dovoliť mladíkovi napiť sa z automatu na vodu, pretože ten mal byť určený len pre bielych.
Temnejšie dni jeho dospievania sa ešte zhoršili v momente, keď zistil, že mu niekto ukradol jeho obľúbený bicykel. Keď išiel dvanásťročný Clay nahlásiť krádež na políciu, v návale zúrivosti a nervov vravel policajtovi, že zlodeja zbije a ubičuje. Bol to však práve policajt Joe Martin, ktorý dal mladému chlapcovi radu, aby sa skôr naučil dobre boxovať, než sa s niekým pustí do bitky.
Joe Martin v roku 1954 viedol mládežnícky boxerský tím a aj keď Cassius spočiatku odmietal jeho ponuku a radu, napokon sa ukázal na tréningu. Už šesť týždňov od začiatku trénovania vyhral svoj prvý amatérsky zápas. A to bol ešte len sľubný začiatok.
Zlato na olympiáde a konvertovanie na Islam
Boxerská kariéra nadaného Cassiusa Claya naberala rýchlo na obrátkach, čoho dôkazom bol zisk azda všetkých možných amatérskych trofejí od lokálnej až po celoštátnu úroveň. V roku 1960 sa po skončení strednej školy už zúčastnil na Olympijských hrách v Ríme, odkiaľ sa vracal so zlatom na krku v kategórii ťažkej váhy.
V rovnakom roku už začal naplno bojovať v seniorskej vekovej kategórii, pričom amatérsku kariéru uzavrel v nepredstaviteľnou štatistikou 100 výhier a len 5 prehier. Portál BoxRec dokonca uvádza, že Clayova bilancia mohla byť aj 137 výhier a 7 prehier, no najčastejšie sa píše o pomere 100 ku 5.
Aj keď sa z Claya stala hviezda a uznávaný športovec, rasová segregácia v Kentucky pokračovala naďalej. Podľa výpovede niektorých jeho kamarátov sa Clay zbavil svojho zlatého kovu hodením do rieky po tom, čo ich kvôli farbe pleti odmietli obslúžiť v reštaurácií. Táto historka však bola aj podľa Sports Illustrated neskôr spochybnená.
Kľúčový moment v živote Cassiusa Claya sa udial v marci 1964, kedy sa ako 22-ročný rozhodol pridať k skupine Islamistov a zmeniť si meno na Muhammad Ali.
Súboj mimo ringu
Muhammad Ali bol koncom 60. rokov už vplyvnou osobnosťou, ktorá si všetok rešpekt získavala hlavne v ringu, ale tiež jasným vystupovaním. Aj keď mal Ali za sebou pred dosiahnutím 30. narodenín množstvo náročných aj titulových zápasov, predsalen narazil na súpera, od ktorého dostal neférový knockout.
V roku 1967 bol Muhammad povolaný do americkej armády, ktorá v tom čase bojovala vo Vietnamskej vojne. Kvôli jeho konvertovaniu na Islam a náboženskému presvedčeniu však odmietol slúžiť ozbrojeným silám Spojených štátov, pričom na tento krok sa dá pozerať z dvoch rôznych uhlov.
Ali odmietol vojenské povolanie do armády, čo by v prípade núdzového stavu mal splniť každý schopný občan daného štátu. Na druhej strane, týmto ráznym krokom urobil vo svete obrovský ošiaľ. Muhammad sa ako jeden z prvých celosvetovo uznávaných športovcov postavil proti vojne s tvrdením, že protivníci Amerike vo Vietname mu nič neurobili a nemá tak dôvod proti nim bojovať.
Nech bola jeho vlna vyjadrení a „bojkotu“ akokoľvek prínosná, jeho kariéra tým podstatne utrpela. Ali bol najprv osúdený na 5 rokov väzenia, no súd tento trest poupravil. Odobrali mu boxerskú licenciu, dostal finančnú pokutu a zároveň dostal trojročný zákaz oficiálne súťažiť, dodáva Biography.
Parkinson a odchod z profesionálnej scény
Po návrate do ringu zažil Muhammad Ali v priebehu 70. rokov viaceré veľké zápasy a úspechy. V roku 1978 sa dokonca stal prvým boxerom sveta, ktorý získal tri tituly v ťažkej váhe. V tej dobe bol už taktiež ortodoxným moslimom a podporovateľom boja proti rasizmu.
Ali uzavrel profesionálnu boxerskú kariéru v roku 1981 tesne pred 4o. narodeninami s bilanciou 61 zápasov a 56 výhier, z ktorých až 37 ukončil konckoutom súpera.
V roku 1984 Ali oznámil, že trpí Parkinsonovou chorobou. Neurologická porucha ho síce obmedzovala, no Muhammad sa napriek tomu aktívne angažoval v sociálnom priestore. Otváril rôzne centrá pomoci, športoviská a zúčastňoval sa na akciách na podporu ľudí tmavej pleti, kde pravdepodobne pomáhal viac svojom slovom, než finančným darom.
Politický obľúbenec a bohatý rodinný život
Keďže bol Muhammad Ali ikonou a tvárou akéhosi odboja, pútal veľa pozornosti nielen od bežných ľudí, ale aj od politikov na najvyššej úrovni. Jeho prácu, vplyv ale a odkaz oceňovali napríklad aj hlavy štátu Bill Clinton, George W. Bush či prvý afroamerický prezident Barack Obama, na ktorého inaugurácií v roku 2009 Ali samozrejme nemohol chýbať.
Okrem ringu či spoločenskej scény sa Muhammad Ali aktívne angažoval aj v rodinnom živote. Počas svojho života bol štyrikrát ženatý, mal 9 detí a staral sa aj o dvoch nevlastných potomkov. S prvou ženou sa rozviedol po jej odmietnutí moslimskej kultúry. Paradoxne, jeho posledná manželka, s ktorou bol až do smrti, bola jeho o 16 rokov mladšia suseda z detstva.
Muhammad Ali zomrel 2. júna 2016 vo veku 74 rokov na následky dýchacích ťažkostí, pričom jeho zdravotný stav bol v poslednom období života čoraz zložitejší.
Po smrti tejto legendy sa svet nachvíľu zastavil. Osobnosti zo športového, politického či filmového odvetvia vzdávali úctu a vďaku mužovi, ktorý dal svetu nielen desiatky špičkových športových výkonov, ale aj nádej na lepšie začiatky.
Nahlásiť chybu v článku