Nie je však na škodu mať čo najviac informácií o ochorení, ktoré kedysi stálo životy tisícky ľudí. Odkiaľ sa toto ochorenie vzalo a kedy sa objavilo prvýkrát?
Kedy sa prvýkrát objavili osýpky?
Ako informuje portál Medical Express, medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo zistiť, kedy sa osýpky objavili u ľudí prvýkrát. Odborníci sa nazdávajú, že prvýkrát sa s nimi muselo ľudstvo popasovať v čase, keď začali vznikať prvé veľké mestá. Informácie získali vďaka sekvencii genómu kmeňa osýpok, ktorý sa objavil v roku 1912 a zdá sa, že prvýkrát sa v populácii osýpky objavili ešte v 6. storočí pred našim letopočtom.
Experti na evolúciu svoje zistenia publikovali v časopise Science a dodávajú, že sa venujú nielen výskumu osýpok, ale aj iných ochorení. Odborníkov napríklad zaujíma aj pôvod koronavírusu a iných zoonotických ochorení. Snažia sa porozumieť tomu, ako je možné, že sa patogén môže prenášať zo zvierat na človeka a adaptovať sa. Takýto výskum však vôbec nie je jednoduchý, pretože RNA vírusov, napríklad osýpok, sa v prostredí pomerne rýchlo znehodnocuje. Aj kvôli tomu je takmer nemožné určiť, kedy presne patogén, ako napríklad vírus alebo baktéria, vstúpil do tela človeka prvýkrát.
Niekedy patogén vstúpi do tela človeka a opäť sa vytratí, inokedy sa však udrží a zapríčiní celosvetovú pandémiu, ako to bolo v prípade koronavírusu. Pri prenose patogénu sú dôležité dva časové úseky, a to čas, kedy sa kmeň vírusu oddelil od svojho najbližšieho príbuzného a čas, kedy prenikol do tela človeka. Cieľom je potom hľadať stopy, ktoré vedú k spoločnému predkovi.
Za vznik mnohých ochorení je zodpovedný človek
Odhaduje sa, že koronavírus, s ktorým ľudstvo v súčasnosti bojuje, sa od príbuzného vírusu v netopieroch oddelil prvýkrát pred 30 až 40 rokmi, vstup do ľudského organizmu sa však odohral zrejme len nedávno. Ak by sa vírus dostal do tela človeka už skôr ako v decembri minulého roka, vedci by ho pravdepodobne odhalili. Podobne, ako je dôležité vedieť, prečo, kedy a ako sa prvýkrát objavili osýpky, je dôležité spoznať aj príčiny vzniku a šírenia koronavírusu.
Vedci dodávajú, že do istej miery si za vznik rôznych ochorení môže sám človek, pretože pravdepodobnosť prenosu vírusu z jedného druhu na iný sa zvyšuje množstvom a intenzitou kontaktu. A človek na dennej báze a drastickým spôsobom zasahuje do života zvierat. Prenos vírusu z jedného živočíšneho druhu na iný je bežne viditeľný napríklad v zoologických zvieratách. Na jednom mieste tam totiž žijú zvieratá, ktoré by sa bežne v prírode napríklad nikdy nestretli.
Medical Express
Nahlásiť chybu v článku