Podľa odborníka na bezpečnosť a vysokoškolského učiteľa, docenta Jaroslava Ušiaka, netrvá konflikt na Ukrajine len šesť dní, ale už od roku 2014. 

Člen katedry Bezpečnostných štúdií na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici sa v rozhovore pre Interez.sk vyjadril aj k téme sankcií, dôvodov vojny či prognózy následného vnímania Ruska vonkajšou spoločnosťou.

Konflikt na Ukrajine prebieha už šiesty deň, aké boli podľa vás konkrétne dôvody, prečo sa k tomuto aktu Rusko rozhodlo?

Konflikt na Ukrajine neprebieha len šiesty deň, ale posledných 8 rokov. Rusko vedie tieto spory s Ukrajinou už veľmi dlho. Začali v  roku 2014 a pokračovali anexiou Krymu a konfliktom na Donbase. Konkrétne dôvody súčasného vojenského útoku, ktoré uvádza Rusko, je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, no prejav Putina bol tendenčný, zastieral, snažil sa pred vlastnými ľuďmi zdôvodniť útok na susedný štát. Putin však už posledné roky vo svojich prejavoch naznačoval, že Ukrajina a Rusko sú jeden národ. Moskva chce obnoviť status quo, ktoré sme videli pred rokom 2014. Snažia sa získať a obnoviť svoju sféru vplyvu. 

Samozrejme, existujú tie oficiálne dôvody, ktoré stanovil Putin v rámci svojho zdôvodnenia útoku. Rusko oficiálne hovorí, že ide o mierovú misiu, ktorá má za cieľ pomôcť dvom Ruskom uznaným republikám na Donbase (Donecká a Luhanská, pozn. red.) pri obrane ruského obyvateľstva. Útok sa však deje masívne v rámci celej krajiny, tu už ide aj o destabilizáciu celej krajiny.

Je to iba samorozhodnutie Putina, alebo mohol byť ovplyvnený generálmi či poradcami?

Je to dosť špekulatívna otázka. Ruská politická elita je relatívne silná, viackrát boli zverejňované zoznamy najbližších spolupracovníkov a viaceré mená majú určitý vplyv na vládu aj na samotného Putina. Nakoľko je, povedzme, ovplyvnené súčasné konanie Putina, môžeme skutočne len odhadovať. 

Súčasné zábery z rokovaní poukazujú na jeho uzatváranie sa aj pred najbližšími spolupracovníkmi. Nakoľko dnes teda Putin rozhoduje samostatne alebo je ovplyvnený, je nejasné. Je to ťažké hodnotiť.

Má konanie Ruska voči Ukrajine jednoznačné znaky vojny aj keď ju oficiálne nevyhlásili?

Samozrejme, vojna môže, ale zároveň nemusí byť oficiálne vyhlásená. Konanie Ruska proti Ukrajine má jednoznačné znaky vojenskej agresie. Vojna teda môže vzniknúť aj keď príde k napadnutiu krajiny bez oficiálneho vypovedania vojny.

Prezident Zelenskyj žiadal o okamžité prijatie Ukrajiny do Európskej únie. Bol by to ťah, ktorý by mohol rozhodnúť tento konflikt?

Prijatie Ukrajiny do Európskej únie je z môjho pohľadu zložitý proces. Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou sú formované dlhodobo. Ukrajina vstúpila aj do zóny voľného obchodu, ktorý umožňuje ekonomickú spoluprácu. 

Tiež v roku 2017 ukrajinskí obyvatelia získali možnosť na 90-dňový bezvízový styk do Schengenu. Ukrajina novelizovala ústavu o strategickom postupe smerom k členstvu v EÚ. Vidíme, že spolupráca funguje. Proces prijatia je sprevádzaný množstvom zmlúv a dohôd, ktoré riešia legislatívne, ekonomické aj právne záležitosti.

Vstup do EÚ sa nedeje zo dňa na deň, ale je to aj politické rozhodnutie, ktoré pripúšťa výnimky. V prvom rade je otázne, či by súhlasili všetci členovia EÚ. Dnes sú Ukrajinci v podstate v mnohých ohľadoch akoby už súčasťou života únie. Nemyslím si však, že EÚ by dokázala usporiadať všetky potrebné prístupové zmluvy s Ukrajinou tak rýchlo.

NATO, USA aj EÚ zatiaľ pomáhajú len materiálne a finančne. Očakávalo sa výraznejšie zapojenie, napríklad aj s vojakmi?

NATO, teda Severoatlantická aliancia, jednoznačne vyhlásila, že neplánuje poslať vojenské jednotky na Ukrajinu.

Niektoré štáty však začali prvýkrát nakupovať a posielať techniku, zbrane či vojenské a zbraňové systémy mimo svojho priestoru. To, čo NATO aj členské štáty EÚ zatiaľ chcú, je posilnenie prítomnosti vojsk na východnom krídle Aliancie. NATO tiež aktivovalo vo väčšej miere sily rýchlej reakcie v záujme ochrániť svojich súčasných členov.

Myslíte si, že konflikt ostane len na území Ukrajiny? Má sa Slovensko alebo napríklad aj Pobaltské štáty obávať?

Určite je to veľmi zlá doba pre ľudí nielen na Ukrajine, ale aj pre najbližších susedov a pre celú Európu. Od konca druhej svetovej vojny sme v podstate nevideli, že by veľmoc napadla nejakého suseda alebo európsku krajinu. S výnimkou konfliktu v bývalej Juhoslávii, žije Európa v mierových časoch.

Bol to veľký šok. Momentálna vojna má už teraz veľké obete a aj viacerí európski lídri hovoria o zlome v dejinách Európy. Hovorí sa o obnove sféry vplyvu. Nateraz je však možné predpokladať, že konflikt sa nebude teritoriálne rozširovať.

Vláda ruskej federácie by nemala mať záujem o rozšírenie konfliktu na Slovensko, alebo na pobaltské štáty. Súčasný dopad je skôr v kontexte pridružených problémov. Viaceré susediace štáty, vrátane Slovenska, budú čeliť náporu utečencov. Bude treba podať pomocnú ruku.

Predbežné odhady hovoria o 5-7 miliónoch ukrajinských utečencov. Aj Slovensko sa musí pripraviť na zvládanie poskytnutia pomoci utečencom alebo materiálnu pomoc, ktorá sa už začala realizovať. 

Slovensko je v súčasnosti, a aj ja to považujem za kľúčový prvok obranyschopnosti, členom NATO. Máme záruky ochrany v prípade napadnutia územia. Čiže nateraz nepredpokladám možnosť rozšírenia konfliktu medzi členov NATO.

Čo by sa dialo, ak by sa NATO reálne zapojilo do konfliktu? Myslíte si, že by sa skutočne nasadili jadrové zbrane?

Celkový počet jadrových zbraní klesol od studenej vojny o 80 %, ale stále je to veľmi veľký arzenál. Rusko vlastní asi 6000 jadrových hlavíc, čiže sú krajinou s najväčšou zásobou týchto zbraní.

Momentálne možnosť využitia jadrových zbraní je skôr verím hypotetická otázka. Nikto okrem vnútorného okruhu osôb okolo Putina nevie predpokladať ďalšie kroky. Informáciu o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti môžeme považovať za signál, ako odradiť západné štáty od toho, aby uvažovali o vojenskej intervencii.

Zahraničie uvalilo na Rusko silné sankcie, do balíka zaradilo aj SWIFT, uzavreli vzdušný priestor a Nemci tiež pozastavili Nord Stream 2. Je toto správna cesta na ruské oslabenie?

Západné štáty, ale aj ostatné krajiny sveta sa v súčasnosti zameriavajú na silné ekonomické sankcie. Najsilnejšou zbraňou je ekonomická izolácia, krajiny sa uzniesli na odrezaní kľúčových ruských bánk, vrátane centrálnej, od SWIFT-u, ktorý umožňuje ľahký prevod financií medzi krajinami. Obchádzať to bude náročné, reagovala na to aj hodnota rubľa svojím poklesom.

Ekonomické sankcie spôsobili masívne vyberanie finančných prostriedkov aj u bežných obyvateľov Ruska. Bude to mať tvrdý dopad na ruskú ekonomiku. Osobné sankcie sú tiež uvalené na Putina, Lavrova, ale aj poslancov Dumy.

Sme v 21. storočí a silnú úlohu zohrávajú aj kybernetické útoky napríklad od Anonymous. Akú dôležitosť teraz zohrávajú tieto metódy “boja”?

Vojenský priestor a vojna už neexistujú len na tradičných bojiskách ako zem, voda, vzduch. Ďalším priestorom je online priestor. Tam dokážu štátni aj neštátni aktéri účinne a efektívne využívať rôzne spôsoby boja na presadzovanie záujmov. Často je konflikt aj o psychologickom a propagandistickom pôsobení.

V tomto kontexte budú hybridné spôsoby boja kľúčové. Anonymous je skupina, ktorú je ťažké identifikovať, sú to jednotlivci, ktorí sa koordinujú. Atakovali Russia Today aj mnoho ruských webov a štátnych inštitúcií pomocou DDoS útokov.

Anonymous bol už aktívny viackrát, v minulosti sme ich videli robiť podobné útoky voči ISIS, CIA atď. Ich záujmom a cieľom je boj proti útlaku, ktorý je vedený zo strany štátu, či už proti vlastným obyvateľom, alebo obyvateľom iného štátu.

Konflikt odsudzujú aj samotní Rusi. Ako sa zmení vnímanie Ruska spoločnosťou, keď to celé skončí?

Svet nie je čiernobiely. A trpieť budú, žiaľ, ľudia, ktorí za to nemôžu. Celosvetový pohľad voči agresii tohto typu nie je vítaný. Európa dlhé roky žije v mieri a taktiež aj mnohé iné časti sveta, ak teda opomenieme mnohé menšie lokálne alebo regionálne konflikty.

Nikto si dnes neželá vojenský konflikty. Rusko ostáva osamotené. Aj najbližší spojenci sa veľmi zdržanlivo vyjadrujú o krokoch, ktoré vláda v Kremli organizuje. Vierohodnosť konania súčasnej vládnej garnitúry je narušená.

Z vnútorného hľadiska netreba zabudnúť na to, že veľká časť ruskej spoločnosti je dlhodobo vystavená štátnej propagande. Každý štát sa snaží presviedčať obyvateľov o správnosti svojich konaní. Kremeľ presadzuje, že USA aj NATO sú dôvodom narastajúceho napätia vo svete. Dostupné informácie svedčia o tom, že v súčasnom konflikte často ani samotní ruskí vojaci netušili, že budú musieť bojovať v takom rozsahu. Pokiaľ tieto informácie preniknú na verejnosť aj v rámci Ruskej federácie, tak verejná mienka proti vojne bude narastať.

Z hľadiska vonkajších názorov na Rusko to samozrejme bude mať veľké dopady, už dnes sme svedkami odmietnutia niektorých športových zápasov, ozývajú sa hlasy od občianskej spoločnosti, aby boli sankcie aj širšie, nielen zo strany štátov, ale aj súkromných firiem a spoločností.

Čo Rusko od vojny očakáva? Chce z Ukrajiny urobiť ruské územie? A čo potom?

Snaha Ukrajiny ísť v roku 2014 do EÚ bola pre Rusko neprimeraná. Nie je to však ospravedlnenie Ruska, ale Kremeľ to považuje za zámienku. Moskva chce obnoviť svoj vplyv na Ukrajine, tak aby Ukrajina nemohla rozhodovať sama o svojom ďalšom smerovaní. Samozrejme, Rusko môžeme považovať za revizionistický štát. 

Vidíme to už od roku 2008, odkedy sa Ruská federácia otriasla z problémov po ukončení studenej vojny a rozpadu ZSSR. Mnohé historické udalosti nepovažuje Rusko za správne, bolo to počuť aj v prejave Putina pred zásahom na Ukrajine ako aj v jeho viacerých verejných vyjadreniach z posledných rokov.

Súčasným cieľom je zvrhnúť vládu Ukrajiny a dosadiť prorusky orientovanú vládu. Moskva očakávala rýchlu vojnu. Môžeme to prirovnať ku konfliktu v Gruzínsku, kde prišlo následne k vzniku Abchádzska či Južného Osetska a ich uznaniu Ruskou federáciou. Súčasný vývoj konfliktu však ukazuje, že to nie je také ľahké a odpor Ukrajincov je určite väčší, ako Rusko očakávalo.

Pozri aj:

Ukrajinec Gleb o situácii priamo z Kyjeva: Noc trávime v úkrytoch, dnes vyrážam chrániť svoje…