Pociťujú sociálnu izoláciu, znemožnenie relaxu v podobe zmeny prostredia a kultúrnych či športových udalostí aj hospodárske straty. Náročná je aj zvýšená miera interakcií členov domácnosti, preťaženosť rodičov, absencia outdoorových aktivít detí a osamelosť seniorov. Aj v takejto situácii však existuje niekoľko receptov, ako byť šťastný. TASR o nich porozprávala Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

„Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov, ktoré je možné využívať nielen v nečase pandémie, ale pre ktoré si práve v týchto dňoch môžeme nájsť viac času a motivácie. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími alebo tvorba domova,“ uviedla.

Ak ľudí teší robiť radosť iným, podľa Kallovej môžu aj v čase pandémie robiť dobré skutky. „Výskumy ukazujú, že finančná investícia pre dobro druhého je pre nás duševne odmeňujúcejšia, ako keby sme rovnakú sumu investovali do seba. Prispievanie na charitu je tiež vhodným spôsobom, ako nielen pomôcť slabším, znevýhodneným a ohrozeným kritickú situáciu zvládať, ale aj cítiť sa šťastnejšími,“ poukázala.

Dôležité sú aj dobré vzťahy

Zdôrazňuje aj silu dobrých vzťahov. „Tí z nás, ktorí sú aj dnes obklopení hŕstkou blízkych ľudí, disponujú najvyššou hodnotou umožňujúcou ľudské šťastie. Počas týchto dní je preto nanajvýš žiaduce orientovať sa na skvalitnenie komunikácie a spoločné trávenie času,“ vysvetlila.

Ku šťastiu prispievajú podľa Kallovej aj rôzne produktívne aktivity. „Okrem pohybových, edukačných a umeleckých aktivít, domácich aj ručných prác a starostlivosti o domáce zvieratá, sa môžeme angažovať vo zveľaďovaní domova – záhradkárčení, dekorácii, organizácii a zariaďovaní domácnosti,“ uviedla s tým, že karanténa môže byť cestou k sebe, k blízkym a domovu, v ktorom trávime viac času ako doposiaľ.

Ľudia môžu tiež písať listy vďačnosti, ktoré môžu tiež robiť radosť. „Výskumy v oblasti pozitívnej psychológie ukazujú, že obyčajný ‚list vďačnosti‘, ktorý pošleme poštou či elektronicky, nás robí šťastnejšími. Tento list by mal obsahovať opis toho, za čo sme druhým vďační,“ uviedla pre TASR Kallová.

Možno sa tiež zamerať na dobrý vzťah so samými sebou. Tu si ľudia môžu na papier zaznamenávať „tri dobré veci“. „Záznam dobrých vecí, ktoré nás v daný deň postretli, môže človeka priblížiť k uvedomeniu, vďačnosti, naplnenosti a radosti z bežnej reality,“ objasnila. Takéto „veci“ môžu byť napríklad úsmev, priaznivé počasie či chutné jedlo.

Pozri aj:

Ako vznikla karanténa či lazarety? Obe majú pôvod v Taliansku, ktoré sa stalo epicentrom Čiernej…