Odborníci na ekonomiku sa zhodujú na tom, že zrušenie, prípadne upravenie trinásteho alebo rodičovského dôchodku by výrazne pomohlo konsolidácii štátneho rozpočtu. Makroekonóm z VÚB Banky Michal Lehuta poukázal na to, že rodičovské dôchodky každoročne stoja štát a daňových poplatníkov viac ako 300 miliónov eur, trináste dôchodky dokonca viac ako 800 miliónov eur. 

Tieto sumy by podľa jeho slov potrebnej konsolidácii významne pomohli, dokonca by ju pre budúci rok mohli zaplatiť takmer celú. Napriek tomu, že súčasná vláda neinformovala o zámere zrušiť alebo nejako meniť trinásty či rodičovský dôchodok, takúto zmenu navrhovala minulý rok bývalá vláda Ľudovíta Ódora vo svojich 100 úsporných opatreniach, ktoré by štátu priniesli 10 miliárd eur.

Ako by mohli zmeniť trinásty dôchodok?

„V prípade trinásteho dôchodku vidíme priestor na jeho optimalizáciu, respektíve zohľadnenie adresnosti. Jeho výška by sa mala nepriamoúmerne meniť vzhľadom na výšku vyplácanej penzie, čo znamená, že pri dôchodcoch s vyššími dôchodkami existuje priestor na zníženie trinástych dôchodkov,” uviedol makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Podľa jeho slov adresnosť pri trinástom dôchodku má pri celkových výdavkoch na túto sociálnu dávku na úrovni 800 miliónov eur potenciál ušetriť desiatky až stovky miliónov eur v závislosti od nastavenia adresnosti.

Analytik z INESS Radovan Ďurana pripúšťa, že aj keby sa vláda rozhodla vrátiť trinásty dôchodok k pôvodnej verzii vianočného príspevku, ktorý bol adresný a určený predovšetkým dôchodcom s nízkym dôchodkom, ušetrila by 500 miliónov eur.

Rodičovský dôchodok je na tom inak

„To je obrovská, násobne vyššia suma ak ju porovnáme s daňovými príjmami napríklad celej dane z cukru alebo chystaného zvyšovania progresivity daní z príjmov fyzických osôb,” doplnil Ďurana s tým, že najviac úspor je v oblasti sociálnych transferov, potom v platoch zamestnancov štátu a nakoniec v prevádzke štátu. Ekonómovia sa zhodujú na tom, že z ekonomického pohľadu býva efektívnejšie znižovanie verejných výdavkov, napríklad neadresnej sociálnej politiky, či zefektívňovanie fungovania verejnej správy, alebo zvyšovanie majetkových či nepriamych daní.