Nedávno sa do rúk holandského inštitútu skúmajúceho vojnové dokumenty dostal obraz namaľovaný akvarelovými farbami. Autor obrazu zachytil na plátne časť Viedne zvanú Neutor, alebo „nová brána“ viedenského opevnenia. Hitlerova maľba bola už pred časom objavená v Holandsku.

Až nedávno však výskumníci z holandského inštitútu, ktorý sa venuje výskumu vojnovej dokumentácie zistili, že autorom maľby je práve neslávne známy nacistický diktátor Adolf Hitler. Na maľbe je vyobrazená časť viedenského opevnenia a obraz je namaľovaný tenkou vrstvou akvarelových farieb. Podpísaný je na ňom údaje „A. Hitler“.

Obraz bol pravdepodobne namaľovaný v čase, keď žil Hitler vo Viedni, teda niekedy medzi rokmi 1909 až 1913. V tom čase sa neúspešne pokúšal začať kariéru ako umelec. V roku 1910 vo veku 21 rokov dokonca namaľoval aj svoj prvý autoportrét. Dvakrát sa prihlásil na prestížnu umeleckú univerzitu vo Viedni, v oboch prípadoch však bola jeho žiadosť zamietnutá. Kto vie, možno aj tento fakt mal na jeho psychiku vážny dopad.

Aby sa Hitler nejako uživil, premaľovával staré pohľadnice a predával ich. Aj v tomto prípade ide zrejme o premaľovanú pohľadnicu, keďže opevnenie, ktoré diktátor namaľoval bolo zničené ešte v roku 1894. Ako sa inštitút po takom čase k obrazu dostal? Rozhodla sa ho darovať žena, ktorá však chcela zostať v anonymite. Tvrdila, že ho kedysi kúpil jej otec na blšom trhu sa menej ako jeden dolár. Kto je jeho autorom, si zrejme uvedomil až neskôr. Žena sa k nálezu vyjadrila nasledovne: „Keď otec zistil, čo vôbec drží v rukách, a že autorom je Adolf Hitler, zo strachu obraz na dlhý čas ukryl.“

Po svete však kolovalo už mnoho údajných Hitlerových malieb, bolo preto nutné pravosť overiť. Reštaurátor Bas van Velzen sa vyjadril, že sa im na obraze nepodarilo nájsť nič, čo by naznačovalo, že ide o falzifikát. Člen inštitútu, ktorý obraz skúmal tvrdí, že má historickú hodnotu. Je to jedinečný historický dokument a bola by škoda, keby putoval na dražbu. Bude teda dopĺňať vzácnu zbierku inštitútu. Hitler totiž namaľoval stovky obrazov, na väčšine z nich vyobrazoval rôzne štýly architektúry, a množstvo z nich sa za tisíce dolárov predalo na dražbách. Iné sa dostali do rúk americkej vlády, ktorá ich zadržiava dodnes.

Pozri aj: Svetu by vládli plazy, ľudia by neexistovali. Takto by vyzeral svet, keby sa prakontinent Pangea nerozpadol

all-that-is-interesting