Zákaz pohybu a pobytu implicitne zasahuje aj do výkonu ďalších základných práv a slobôd občanov garantovaných Ústavou SR, ako je napríklad vlastnícke právo, sloboda náboženského vyznania, právo slobodného združovania alebo právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Ako informoval hovorca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Dalibor Skladan, generálny prokurátor Maroš Žilinka z tohto dôvodu navrhuje Ústavnému súdu SR preskúmať ústavnosť obmedzení základných práv a slobôd v súvislosti s predĺžením núdzového stavu. Konkrétne ide o uznesenia vlády, ktorými sa obmedzuje sloboda pohybu a pobytu zo stredy 17. marca, ktorým vláda opakovane predĺžila núdzový stav do 28. apríla.
Podľa Žilinku nie je zákaz vychádzania primeraný
Žilinka považuje za potrebné podrobiť napadnuté časti uznesenia vlády testu vyváženosti, teda zisteniu, či obmedzenia základných práv a slobôd (práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a práva na slobodu pohybu a pobytu), ktoré sú obmedzené zákazom vychádzania v prípade nepreukázania sa negatívnym výsledkom antigénového testu, sú primerané účelu, ktorý sa má dosiahnuť ich obmedzením.
Základné práva a slobody občana by sa mali dodržiavať aj v krízových situáciách
Generálny prokurátor sa tiež domáha preskúmania ústavnosti absolútneho zákazu vycestovania do zahraničia na účely rekreácie. „Základom podaného návrhu je východisko, že pri zásahu do základného práva a slobody musí byť dodržaná rovnováha medzi chráneným základným právom a slobodou a výberom prostriedkov na dosiahnutie legitímneho cieľa,” uvádza prokuratúra. Cieľom podaného návrhu generálneho prokurátora je dosiahnutie ústavného a zákonného rámca pre obmedzovanie základných práv a slobôd v núdzovom stave a iných krízových situáciách.
Nahlásiť chybu v článku