Posledné týždne môžeme na oblohe pred západom slnka pozorovať farebnú scenériu, ktorá je pestrejšia než zvyčajne. Český fotograf a astronóm Petr Horálek pre Astronomický informačný server objasnil, aký unikátny dôvod za tým je.
V uplynulom období sme počas súmraku mohli pozorovať oblohu, ktorá žiarila spektrom farieb od žltých až po fialovú. „Slnko zapadne a iba pár minút na to sa naprieč západného obzoru rozžiaria sýte oranžové, červené a karmínové odtiene.“
„Trvá to iba niekoľko minút a potom nebo úplne zhasne,“ vysvetľuje Petr Horálek pôvod tohto javu sa ukrýva vo výbuchu sopky.
„Drobné častice putujú v štruktúrach akýchsi hustejších a redších vĺn a postupne sa miešajú. Ich pôvodca je predovšetkým sopka Raikoke na Kurilských ostrovoch. V priebehu leta sa vzduch okrem toho nasýtil prachovými časticami z ďalších sopečných erupcií.“
„Svetlo lúčov sa opiera o sopečný prach a ten ich žiarenie rozptylom svetla zvýrazňuje.“ Raikoke je stratovulkán približne kruhovitého tvaru, ktorého láva sa skladá najmä z čadiča. Nachádza sa v neobývanej oblasti Ochotského mora.
Ako informuje Petr, v roku 1924 bola zaznamenaná jej posledná výrazná erupcia, predtým dokonca až v roku 1778. Až do tohoto roka, kedy sopka po rokoch opäť ožila.
Výbuch sa zopakoval takmer po sto rokoch
Koncom júla SHMÚ informoval o výbuchu sopky Raikoke, ktorý sa odohral počas 21. a 22. júna, pričom hlavná fáza erupcie trvala približne 12 hodín a sopečný oblak sa vznášal až vo výške 17 kilometrov. „O rozptýlenie prachu sa potom postarali veterné poryvy vo vrchnej troposfére a stratosfére,“ pokračuje ďalej Petr.
Ak sa však môže zdať, že takáto masívna erupcia musela spôsobiť aj množstvo škôd, pravý opak je pravdou. Na hrozivý scenár, aký koloval napríklad okolo výbuchu sopky Baľšaja Udina na polostrove Kamčatka, v tomto prípade nemusíme ani pomyslieť.
„Fantastické na tom všetkom je, že erupcia nepriniesla žiadne katastrofické následky, práve naopak.“
„Okrem romantických súmrakov odfotografovaných po celom svete sa výbuch samotnej sopky podarilo zaznamenať aj z paluby Medzinárodnej kozmickej stanice ISS.“
Ide teda o naozaj unikátny jav, ktorý môžeme pri pohľade na oblohu sledovať ešte aj dnes a aj u nás na Slovensku. Rovnako pútavé sú aj tieto zábery, ktoré môžeme vidieť vďaka NASA.
Satelitné senzory NASA dokážu okrem samotného popola sledovať dokonca aj pohyby sopečných plynov. Ako informovala, v tomto prípade Raikoke produkuje oblak oxidu siričitého, ktorý sa oddelil od popola a víril po celom severnom Pacifiku.
astro.cz, earthobservatory.nasa.gov
Nahlásiť chybu v článku