Nadšenci kvalitnej jazzovej hudby preto vchádzali do bratislavského Istropolisu s nemalými očakávaniami. 28. november priniesol večer naplnený hudobnými legendami. Bol to však iba začiatok “festivalového turné”, ktoré pokračuje 30.novembra v Mestskom divadle v Žiline a 2. decembra v Ges Klube v Košiciach. Kvalitná hudba tak prepojí  ľudí v rámci hesla festivalu “v mene humanizmu a tolerancie”.

“Priestor sa síce zapĺňa pomalšie ako by sme chceli, ale musíme začať s prvým projektom,” podotkol na úvod Valihora, o časovej nedisciplinovanosti ľudí prichádzajúcich do sály takmer vypredaného festivalu. Často sa stáva, že počas festivalov ľudia prichádzajú neskoro a prvé projekty hrajú pred takmer prázdnou sálou. Je to žiaľ smutná slovenská skutočnosť.

“Tento festival je naozaj o veľkých bubeníckych esách. Samozrejme tých pozvaných. Rád by som pozval na pódium maďarský projekt, ktorý nám krásne rozprúdi naše čakry hneď na úvod.”

To sa už sála Istropolisu takmer zaplnila a s malým meškaním nahradil Martina Valihoru na pódiu maďarský projekt European Mantra spolu so svetovým bubeníkom Gergőm Borlaim.

Už úvodný rytmus udávaný kopákom bubeníka energicky nakopol celú sálu a netradičné jazz-metalové funky nenechalo v pokoji žiadneho s prítomných divákov. Maďari strhli na pódiu nespútaný hurikán dravých zvukov. Počas plíživej sólo vyhrávky gitaristu Peta Lukácsa ukázali, ako vyzerá tá pravá romantika jazz-metalového love songu. Následne uchvátili pozornosť divákov v hudobnom battle rýchlych klavírnych vyhrávok Jánosa Nagyho s energickými bicími Gergőa Borlaima. János predviedol svoje umenie hry aj formou netradičných  organových zrnivých zvukov klávesov či pri citlivo zvládnutých klasických jazzových pasážach. Jazz-metalový romantici zožali za svoj koncert nemalé ovácie publika, ktoré sa tešilo z nápaditého prídavku. V zmesi zvukov ste v ňom mohli nájsť “kvákajúcu” jammujúcu gitaru či ukážky rôznych elektronických vymožeností od robotických zvukov po zvuky ako vystrihnuté zo starých počítačových hier.

Výrazným hudobníkom druhého projektu večera bol slovinský saxofonista Jure Pukl. V Bratislave si zahral s jedným z najobsadzovanejších svetových bubeníkov Gregom Hutchinsonom a kontrabasistom Joshom Ginsburgom. Boli sme svedkami prekrásnych “trilkujúcich” saxofónových sól. Cyklické pasáže kontrabasu hrajúceho jednoduché melódie podčiarkla jemná rytmika bicích udržujúcich stálu dynamiku hry. Očarila melancholická saxofónová skladba vystupujúca do popredia z jemného minimalistického podmazu rytmiky. Na poslednú skladbu si trio pozvalo na pódium ako svojho hosťa výborného slovenského gitaristu Michala Bugalu. Potlesk, ktorý  zožali na záver, bol zaslúžený.

“Tešíme sa, že sa stávame aj my na Slovensku kozmopolitnými a čoraz viac sa nám darí presadiť aj v zahraničí. Máme v pláne dať na festivale postupne čoraz viac priestoru aj spevavým formáciám. Muzikantov, ktorí  budú teraz hrať, mám veľmi rád. Sú z našej spoločnej muzikantskej republiky, lebo my muzikanti máme stále jednu republiku,” predostrel Valihora na úvod ďalšieho koncertu plány do budúcnosti festivalu.

To sa už na pódiu pripravoval český spevák Dan Bárta spolu s  Robert Balzar Trio.

“Vzhľadom k tomu, že to bude akustický set, priniesol som si analógovú čítačku. Takže budú aj také momenty, keď uvidíte, že čítam,” podotkol Bárta s úsmevom na úvod, ukazujúc popri tom na “papierové hudobné ťaháky” rozložené na zemi pred sebou.

Výnimočný hlasový improvizátor s nenapodobiteľným výrazom a pohybmi na pódiu srhol divákov do svojho sveta  hudobných príbehov často zrkadliacich súčasnosť. Bárta s Robert Balzar Triom spolupracuje už 15 rokov  no po prvýkrát zahrali spolu na Slovensku okrem interpretácií skladieb iných autorov aj svoje vlastné skladby.

“Vážení priatelia, my vám teraz zahráme takú našu vec, ktorá je významná tým, že je naša a bude sa teda čítať, keď je naša,” uviedol Bárta jednu z nich.

Diváci mali možnosť počas ich koncertu zažiť nespútané bicie Kamila Slezáka kontrujúce rýchlym klavírnym behom Jiřího Levíčeka a zaujímave hlasové improvizácie spevu neurčitých slov, citlivé rozplývajúce sa konce skladieb do neznámych diaľok, netradičný robotický efekt mikrofónu či sólo pískanie melódie v smutnom love songu talentovaného Dana Bártu.

V programe nasledovali Children of the light alebo hviezdne mená ako John Patitucci – basa, Danilo Perez – klavír a Brian Blade – bicie.

“Teším sa, že si títo hudobníci našli čas počas svojho európskeho turné a venovali nám v Bratislave svoj jeden voľný deň. Chvílu mi trvalo, kým som ich po mojich priateľských linkách dokázal pozvať do Bratislavy,“ povedal o koncerte hviezdnej zostavy Martin Valihora.

Radosť z hry ostrielaných hudobníkov na moment premenila Istropolis. Podmanivé cirkulujúce tóny klavíra v momente obtočila špirála  rytmiky stelesnená zvukmi bicích a kontrabasu, ktorých neskôr vystriedala 6-strunová jammujúca basa. Geniálne hudobné “stop momenty “ umocnili atmosféru v sále. Občas sa stane, že s napätím sledujete koncert a hudba vás tak vtiahne do svojich osídiel, až zabúdate tlieskať. Istropolis sa odvďačil hudobným mágom standing ovation.

Bodka v podobe záverečného koncertu patrila Martinovi Valihorovi a jeho hudobným hosťom. Šarmantný hudobník bez najmenších problémov presedlal z role moderátora večera do role bubeníka. Koncert však pred jeho začiatkom stihol uviesť slovami: “Dovoľte, aby som vám predstavil človeka, ktorého som spoznal na mojich cestách po svete – Mr. Lee Ritonour!”

Jeden zo zakladajúcich členov Fourplay predviedol počas koncertu výrazné rýchle gitarové vyhrávky a dychberúce sólo pasáže podčiarknuté rytmikou v podobe bicích Martina Valihoru. Po tak silnom hudobníckom večeri sme plní očakávaní, aké hviezdy nám prinesie ONE DAY JAZZ festival nabudúce.

interez.sk (Saša Pastorková, foto: Jaro Novák)