Aj Banská Bystrica mala tú česť zažiť a hlavne si vypočuť toto jedinečné zoskupenie. Projekt Longital SUITA vznikol na minuloročnom festivale Konvergencie a na pódiá sa vrátili znovu aj s novým albumom, ktorý zachytáva pozoruhodné spojenie Longitalu so sláčikovým orchestrom.

Pred zaplnenou banskobystrickou Záhradou to začalo tichým príchodom na pódium a pozdravom Dana a Shiny. Žiadne zbytočné reči. Aj takýto prívlastok by sme mohli dať práve tomuto koncertu. Veď ako aj Dano Salontay počas koncertu povedal: „Tak dobre sa nám hrá, že slová nám prídu zbytočné.“ 

A bolo tomu tak. Na jemné pohyby Shiny, ktorá sa rada pohrávala s farebnými šatkami či perím, precítené a sústredené pohyby Mariána Slávku na bicích nástrojoch a sláčikové kvarteto pod vedením Slava Solovica, ktorý sa postaral o všetky aranžmány, bol zážitok sa pozerať a v neposlednom rade, počúvať.

A to je všetko? Mrazivou skladbou však tento koncert ukončiť nemohli, a ani tlieskajúca Záhrada na nohách im to nedovolila. Preto prišiel Longital SUITA s ešte mrazivejšou, a Vlakom ukončili druhý z troch samostatných koncertov po Slovensku.