Hans Zimmer, skladateľ nemeckého pôvodu a momentálne najznámejší autor filmovej hudby, ktorý bol tiež nazývaný hudobným skladateľom doby či géniom, konečne zavítal so svojím turné aj do Bratislavy, na Zimný štadión Ondreja Nepelu. Ak si skúsite spomenúť na ikonickú hudbu z hociktorého filmu za posledných 20 rokov, je veľká šanca, že za ňou stál práve tento muž. Leví kráľ, Inception, Gladiátor, Temný rytier, Interstellar… Za hudbou v týchto tituloch a mnohých ďalších môžeme ďakovať práve Hansovi Zimmerovi.

Hans pred turné povedal: „Vždy som chcel spraviť takéto turné a som nesmierne vzrušený z toho, že je to tu. Teší ma, že so mnou beriem aj pár veľmi talentovaných priateľov, aby sme venovali nášmu publiku zážitok, ktorý doteraz nemohli zažiť nikde inde.“ A určite nikto, kto sa včerajšieho koncertu v Bratislave zúčastnil, nepovie, že ho Hans s jeho orchestrom sklamal a nenaplnil jeho očakávania. Naopak. Už keď ste vstúpili do haly, vnímali ste napätie z každého diváka, ktorý nedočkavo čakal, až sa to celé začne.

Koncert otvoril s jeho hrou na klavír a pesničkou z filmu Driving Miss Daisy/Šofér slečny Daisy a postupne sa k nemu pripájali jeho spoločníci. Z tejto pokojnej piesne sa prešlo na Sherlocka Holmsa a Hans neskôr poznamenal, že túto časť vložili do programu iba na tomto koncerte, pre Slovákov. Tento prechod do dramatickej hudby dokonale doplnilo zdvihnutie poslednej opony a odhalenie zboru a celého orchestra. Po tejto dramatickej časti sme sa ocitli vo vlnách dobrodružstva s ikonickým soundtrackom plným energie z filmu Madagascar.

„Dobrý večer, ďakujem.“ Toto boli prvé slová, ktoré nám Hans na včerajšom koncerte povedal. Priznal sa, že Slovensko mu nie je vôbec cudzie, a že v našej krajine strávil viac času ako vo svojom rodnom Nemecku. Nezabudol predstaviť svojich priateľov, ktorých so sebou priviedol, a s ktorými tvorí hudbu už 35 rokov.

Po nežnom a zároveň strhujúcom prevedení Gladiátora sa ukázala harmónia celého orchestru, ktorá sa spojila so svetelnými efektmi a spolu tak vytvorili nezabudnuteľnú šou. V tomto momente každému v hale došlo, aký zážitok ho dnes večer čaká. Prišiel na rad Da Vinciho kód  a Hans požiadal divákov, aby si všímali najmä huslistu, ktorý napokon zahral neuveriteľné sólo, ktorým uniesol myšlienky všetkým divákom. Pred ďalšou témou nám Hans predstavil ďalšieho člena jeho orchestru, Tinu Guo, ktorá hrá na cello (violončelo). Priznal, že nepozná nikoho, kto drie viac ako ona. Po tomto úvode sa všetci potešili, pretože hneď po prvom tóne, ktorý nám zahrala, sme vedeli, že sú na rade Piráti z Karibiku. Úvodná časť, ktorú Guo zahrala, bola strhujúca a každý z nás videl, že do toho vložila vášeň a svoje srdce. Pri tomto vystúpení si jeden z huslistov dokonca zatancoval.

Časť Levieho Kráľa začal Lebo M, ktorý vybehol na pódium so svojim veľkolepým revom s pesničkou Circle of Life, ktorú Zimmer napísal pre svoju dcéru a je jednou z jeho najslávnejších kúskov. Speváka Lebo M môžete poznať z originálnej nahrávky tejto piesne. Spolu tak vytvorili epický a živý rytmus, ktorý sa niesol v súlade s orchestrom a zborom vo veľkolepej harmónií,  náhle sa meniacu na ohlušujúcu vlnu afrického rytmu a spevu.

O tom, že Hans vie oceniť svojich spoločníkov a priateľov niet pochýb. Nebál sa ani zahrešiť, keď sa jednému z nich veľmi nechcelo vystúpiť do svetla reflektorov po potlesk.

Všade ste videli pohyb, každý člen orchestru sa hýbal, dokonca aj zbor v pozadí. Chvíľami to pripomínalo rockový koncert a možno ani nie omylom. Hans vyrastal na rocku a chcel, aby to nebol typický koncert, kde by stále sedel za hlavným klavírom. Tuto myšlienku bolo vidieť v každom momente tohto veľkolepého predstavenia.

Keď začali hrať hudbu z filmu Man of Steel, cítili ste tú veľkoleposť a hrdinskosť aj v sebe. Všetci nemo sedeli s padnutou sánkou a nechali sa unášať rytmom. Vizuálnu šou nám doplnila projekcia a držala nás v napätí aj počas prechodov. Po dávke odvahy všetko zhaslo a nastala tma, z ktorej sme po chvíli počuli Hansov temný šepot „The Dark Knight“. Vzrušení a sústredení diváci si tento prechod určite užili a orchester nás v temnej atmosfére priviedol do stavu anarchie sprevádzajúcej prezentáciou, na ktorej nechýbal netopier. Hans si nedoprial prestávku pre dobro divákov a držal nás v úplnom napätí celý čas. Prechod do druhej pesničky tvorila opäť tma, kedy si všetci mysleli, že bude ďalší príhovor, no ozval sa Hansov hlas „Deshi deshi,” po čom zbor doplnil „Basara Basara“. Opakovaním sa im podarilo dostať celú halu do silného rytmu, ktorým sa nechali uniesť do nemilosrdného Gothamu. Divákov ťahalo k pohybom aj keď sedeli a vizuálne prevedenie dopĺňalo chaos, strach a silu.

Veľkolepý Interstellar dodal divákom to pravé vyvrcholenie k záveru koncertu, ku ktorému sme celý večer smerovali. Hans sa s nami rozlúčil a ešte raz predstavil svoj orchester a odišiel z pódia. Diváci neváhali postaviť sa a dopriali tímu hudobníkov zaslúžený standing ovation, ktorý trval aj 5 minút, kým nás znova posadili údery bás a svetiel. V tme sa vrátil orchester na svoje pozície a začali hrať pesničku Dream is collapsing z  filmu Inception/Počiatok. Diváci šaleli a užívali si každý moment. Po piesni Mombasa sa Hans posadil za svoj klavír a nastalo ticho. Zaznel jemný tón pri ktorom Hansa osvietili fialovo biele svetlá. Cez túto pesničku, Time, nikto nedýchal a ani sa nepohol, iba s úžasom sledoval tohto génia. Týmto nám doprial dynamické a veľkolepé zakončenie úchvatného koncertu a zážitku…