Priestor súčasnej kultúry privítal v sobotu večer nadšencov populárneho slovenského festivalu na Pohoda party.

Ako prví to odpálili bratislavskí The Ills. Pár pohľadov dohora k čiernobielej plachte s typickými „pohodovými dvojičkami“ a koncert mohol začať. Energický zážitok v post-rockovom štýle, výrazná rytmika, nadupané gitary. Rockeri telom aj dušou. Sála sa zaplnila neskutočnou rýchlosťou. Chalani vystúpili v tričkách s nápisom Tricot a nezabudli poznamenať, ako sa tešia na ich koncert. Odohrali niekoľko nových skladieb s pracovnými názvami ako 4 17, Od Tatier k Dubaju či Posledný chlast on us. Patria k jednej z najaktívnejších kapiel  na Slovensku. Momentálne dokončujú už  štvrtý štúdiový album. Žijú pre hudbu dňom i nocou.

To už vystriedala miesto pred divákmi japonská ženská kapela Tricot. Divošky zostali verné svojmu menu a v A4 to roztočili na plné obrátky. Šialenstvo na pódiu, smršť  divokých rytmov, výrazný nezabudnuteľný spev Ikkyu Nakajima. Osobité, zvláštne, radostné. Šum a ohlasy nesúce sa davom. Zimomriavky z prežívania hudby na zvláštnej fyzickej úrovni. Striedanie napätia a nespútaného tanca zo strany divákov.

Ikkyu: „Sme veľmi šťastnéé! Chcete tancovať? Chcete? Tak poďte! Spravte bordel!“

To už bola atmosféra v sále ako vystrihnutá z najdivokejšieho karnevalu z Ria de Janeira. Dav šalel. Neskutočná energia a rytmy zaplnili priestor až po okraj.

Po výkone prišiel zaslúžený potlesk. No Japonky veru posledné slovo ešte nepovedali a prídavok nesklamal.

Ikkyu: „Som veľmi unavená, tak na záver dáme iba 2 minúty. Song ktorý bude mať iba 2 minúty, ale zato bude totálne šialený. Ste pripravení?“

Neverili by ste, čo všetko sa dá za ten čas stihnúť. Napríklad experimentmi s hlasom dostať zo seba neskutočné tóny, či napríklad uvidieť basáčku ako vyskočí na bicie, prípadne speváčku ležiacu na reprákoch. A na záver treba hodiť basu o zem. Však „aby sa nepovedalo“. Aj to boli Tricot. Baby pre zmenu oblečené v tričkách s nápisom The Ills. Tí im z davu poctivo kontrovali kričaním japonských textov. Klobúk dole chalani, ak ste sa ich skutočne naučili. To my žiaľ posúdiť nedokážeme.

IT’S EVERYONE ELSE. Výkričník na záver. Práve krik zohráva dôležitú úlohu v prejave týchto mladých Slovincov. Divákov v sále sa im podarilo rozdeliť na 3 „fanúšikovské tábory“. Prví boli tí, ktorí odišli po pár sekundách koncertu. Druhí boli tí, čo ostali a výraznú dvojicu „hardcoristov“ si naplno užili a tí  tretí ostali a koncert prežili. Dvojica má za sebou množstvo úspešných koncertov naprieč celou Európou a svojou tvorbou posúvajú hranice hudby do končín chápania nepochopených a neprebádaných pre mnohých.