Bratislavské Jazzové Dni nás vo svojej plnej kráse privítali v piatok 23. októbra a rozlúčili sa v nedeľu. Počas troch večerov sa v Inchebe ukázala kvalita a žánrová pestrosť. Každý jeden večer mal iný charakter. Pokúsime o vypichnutie tých najzaujímavejších momentov.

Troška k festivalovej tradícii

Vychutnávať hudbu si môžeme hneď na dvoch miestach. Veľká hala A a menšia koncertná sála B. V „béčku“ sa koná súťaž o mladý talent, ktorý bude otvárať  festival na budúci rok.

Tento ročník otvárali minuloroční víťazi Pódia mladých talentov, Groove Hub. Bežne v zložení basgitara, klávesy a bicie má melódiu klavír. Groove Hub spravili experiment a melódia sa v jednej piesni ušla basgitare, zatiaľ, čo nízke basové tóny klávesom. Po prechode do strednej časti, kde bolo zas „všetko v normále“, sa diváci uvoľnili a nadšene tlieskali. Kapela mala svoj štýl a skvelé hudobné nápady. Ak máte záujem to sami zhodnotiť, vypočujte si album Enter The Hub.

Piatkový večer

Keď už je reč o mladých talentoch, spomenieme aj také, ktoré nevystúpili ako súťažiaci. Andreas Varady sa narodil v maďarsko-rómskej rodine a v roku 2007 sa presťahoval do Írska. 18-ročný gitarista si zahral na Slovensku po tretí raz. A nielen on. Priviedol so sebou aj mladšieho brata a otca. Áno, je neuveriteľné, že v rodine sa objavuje ďalší talent v podobe 13–ročného Adriana Varadyho. Otec Bandi môže byť so synmi len spokojný. Rodinné zoskupenie si zahralo aj so slovenským saxofonistom Radovanom Tariškom.

Americký bubeník Jeff Ballard hral so saxofonistom Chrisom Cheekom a gitaristom Lionelom Louekeom. Muzikanti si vyslovene bažili na rôznych zvukoch, aké dokázali aj pomocou rôznych efektov vytvoriť. Napríklad gitaru môžeme častokrát vnímať ako basgitaru, inokedy má zvuk organu. Saxofonista využíva hallový efekt. Je možné zahrať  dva tóny naraz na saxofóne? V hudbe existujú tzv. alikvotné tóny, to sú určité intervaly od tónov, ktoré rozozvučíte. Pre C je to napr. E, G a vyššie C. Ak zahráte nejaký tón na saxofóne, hlasom môžete vydať aklikvotný. Znie to ako dva saxofónové tóny. Presne túto techniku sme mali možnosť počuť v tomto vystúpení. Lionel Louke si pre divákov pripravil prekvapenie. Bolo to veľmi špecifické gitarové sólo na úvod skladby. V tejto skladbe sa vyblázni aj Cheek a pri striedaní vysokých a nízkych tónov zvuk jeho saxofónu pripomína ústnu harmoniku.

„Etablovaný projekt ako zázrak. Títo ľudia vypredávajú sály,“ uvádza kapelu Snarky Puppy Peter Lipa. Snarky Puppy je fusion zoskupenie, pozostáva z oveľa viac členov ako sme pri jazze zvyknutí. Na koncerte zahrali pieseň, ktorú zatiaľ nikde predtým, nazvali ju Unnamed toon. 

Keď sa aj spieva

V sobotný večer bolo na „džezákoch“ najviac návštevníkov. Oproti čisto inštrumentálnemu piatku sa tu objavili až tri kapely zastúpené aj vokalistom. Z mladých talentov to bol Samuel Hošek jazz band. Samuel Hošek svojím príjemným soulovým hlasom zaspieval Stinga, či Skyfall od Adele. Ľudia sa bavili, a aj preto sa dá pozitívne zhodnotiť tento nápad priblížiť jazzovú kultúru poslucháčom popu.

Poďme však prejsť k inej vokálnej osobnosti tohto večera. Hudobníci rozozvučili svoje nástroje a nastúpil prenikavý saxofón. Po úspechu v Starej tržnici sa po tretí raz v Bratislave objavil hlasisko, občasný chrapliak, sem–tam vysoké tenké tóny, a to všetko zamatovej mäkkej farby. To, čo ste pred chvíľou čítali, bol pokus o slovné vyjadrenie hlasu Gregoryho Portera. Slová ale niekedy nestačia, tentokrát teda určite nie. Darmo, je ich príliš málo. Sobotňajší headliner bol miláčikom obecenstva. Ľudia sa pokyvkávali, tlieskali s Gregorym, a ak ste boli na veľkom koncerte, určite poznáte tie radostné reakcie, ktoré prichádzajú, keď spevák začne spievať prvé slová obľúbenej piesne. Zahral piesne ako Let’s spirit, Hey Laura it’s me alebo Take me to the end.

Priviesť Alaina Carona na „jazzáky“ sa organizátori pokúšajú už niekoľko rokov. Ešte pred vystúpením speváckej hviezdy si diváci mohli vypočuť kanadského basgitaristu. Atmosféra na tomto koncerte bola naozaj úžasná. Alain viackrát spomenul, že vidí ľudí sa usmievať a tiež všetkým úsmev opätoval. Kapela a obecenstvo sa veľmi dobre dopĺňali, ľudia tejto muzike rozumeli. Melodickú sekciu zastupoval syntetický klavír, ktorý využíval rôzne elektronické zvuky a elektrická gitara.

Čo vyzdvihneme na nedeli?

Ak by sme mohli dať prívlastok nedeli, bolo by to určite „viacžánrová“. Luca Ciarla Quartet bola špecialitka, ktorá mieša súčasný jazz so stredomorskou etnickou hudbou. Luca hrá na husle, Vince Abbaracciante na akordeón. Chlapci z kapely Frankie Kimono si obliekli tričká AC/DC a Beatles, zahrali funky aj rock‘n’roll. Dávku bluesu v rôznych podobách nám priniesla speváčka, ktorá ako malá dostala ústnu harmoniku od BB Kinga. O Marle Glen by sme vám mohli napísať ešte celý jeden článok. V tomto vám aspoň spomenieme jej hrubý až mužský chrapliak a jej osobné a veľmi emotívne texty. Marla uviedla svoj koncert ústnou harmonikou, zahrala aj na bongách a španielke. Spomenula, že na Slovensku bola prvýkrát.

Posledné predstavenie jazzových dní bolo Four play. Je to zoskupenie, ktoré hrá už 25 rokov. Klávesák Bob James, basák Nathan East a bubeník Harvey Mason, ku ktorým sa od roku 2010 sa pridal aj gitarista Chuck Loeb, sú hudobníci naozaj veľmi populárni aj medzi publikom jazzových dní. Muzika nemá až také komplikované, ale skôr zrozumiteľné rytmy. Všetko vyzerá naplánovane a vo vystúpení nie sú absolútne žiadne chybičky. Každý jeden má sóla dobre vypracované. Ak hovoríme o jednotlivcoch, tak technicky sú výborní. Keď o všetkých naraz, tak spomeňme perfektnú súhru aj timing. Naozaj majstri na záver.

Čo sa ešte udialo?

Peter Lipa spolu s Marianom Jaslovkým pokrstili knihu „Džezáky“, ktorá dokumentuje 40 rokov Bratislavských jazzových dní.

Budúci rok si ako prvú kapelu vypočujete Cha bud!. Toto viacžánrové sexteto totiž vyhralo súťaž Pódium mladých talentov.

Čo sa ešte udeje?

V rámci Bratislavských jazzových dní sa ešte uskutoční koncert Esperanzy Spalding v utorok 27. októbra.