Demonštrácie, ktoré sa posledné týždne opakovane konajú v amerických mestách, ale aj vo viacerých európskych krajinách spojené so smrťou Afroameričana Georga Floyda, priniesli so sebou novú formu protestu. Ľudia po celom svete strhávajú a ničia sochy historických osobností spojených s rasizmom a segregáciou obyvateľstva.
Začalo to v anglickom Bristole. Účastníci demonštrácie proti rasizmu v britskom meste ešte v nedeľu pomocou lán strhli bronzovú sochu obchodníka s otrokmi Edwarda Colstona a následne ju hodili do vôd prístavného kanálu. Britská ministerka vnútra Priti Patelová tento čin označila sa „absolútne nehanebný“ a miestna polícia prisľúbila, že strhnutie sochy bude vyšetrovať, informovala tlačová agentúra AFP. Pre aktuálnu vlnu demonštrácií však ide o symbol odpútania a vyhradenia sa proti histórii úzko spätej s rasizmom.
Otrokára hodili do rieky
Edward Colston (1636–1721) pochádzal zo zámožnej anglickej obchodníckej rodiny a v roku 1680 začal pracovať pre spoločnosť Royal African Company (RAC), ktorá mala v tom čase monopol na obchodovanie so západoafrickými otrokmi. Spoločnosť RAC podľa historikov predala v rokoch 1672 až 1689 do karibskej oblasti, ako aj do Severnej a Južnej Ameriky, približne 100 000 otrokov zo západnej Afriky.
Colston si neskôr napravil reputáciu ako filantrop, ktorý finančne podporoval školy a nemocnice v Bristole i Londýne. Jeho 5,5 metra vysoká bronzová socha stála v centre Bristolu od roku 1895. Mesto má po Colstonovi pomenovanú aj školu.
Londýn odstráni všetky pozostatky otrokárstva
V Británii pritom Colston nie je zďaleka jedinou oslavovanou osobou spojenou s otrokárstvom. Spred budovy Múzea Londýna len včera odstránili aj sochu Roberta Miligana, ktorý v 19. storočí vlastnil stovky otrokov. Sochu odstránilo samotné mesto a to na želanie miestnej komunity. Keď žeriav sochu odnášal, zhromaždení ľudia volali na slávu a tlieskali.
Samotný londýnsky starosta Sadiq Khan pritom v utorok povedal, že sochy a názvy ulíc Londýna, ktoré majú nejakú spojitosť s otrokárstvom, „by mali byť odstránené“. Informovala o tom na svojej webovej stránke stanica BBC. Khan povedal, že zriadil komisiu, ktorá má posúdiť pamiatky v hlavnom meste a rozhodnúť, ktoré dedičstvo by mali pripomínať. Khan označil za „nepohodlnú pravdu“ skutočnosť, že „krajina a mesto za svoje bohatstvo z veľkej časti vďačí svojej úlohe v obchode s otrokmi“. Prvou sochou, ktorú mesto odstránilo z verejného priestoru, je práve socha Miligana.
Útoky na Konžského kráľa
Prípad podobný tým z Británie sa objavil aj v Belgicku. Vandali v antverpskej štvrti Ekeren opäť poškodili sochu bývalého belgického kráľa Leopolda II. Socha je pritom poškodzovaná pravidelne už niekoľko desaťročí a mesto sa aj kvôli aktuálnej situácii okolo demonštrácií rozhodlo sochu odstrániť. Tlačová agentúra Belga uviedla, že starosta Ekerenu Koen Palinckx pripustil, že odstránenie sochy môže byť trvalé a výtvarné dielo z roku 1873 poputuje do múzea. Cieľom útokov demonštrantov a vandalov sa v posledné dni stalo viacero sôch belgických historických osobností spojených s rasizmom a otrokárstvom.
Podľa RTBF je Leopold II., najdlhšie vládnuci belgický kráľ (1865 – 1909), stelesnením inštitucionálneho rasizmu. Stal sa zakladateľom a jediným vlastníkom Slobodného štátu Kongo. Zakladal ho s ušľachtilým cieľom skoncovať s otrokárstvom, ktoré v tejto časti Afriky prevádzkovali Arabi, a zlepšiť životné podmienky domorodého obyvateľstva. Počas jeho vlády Belgické kráľovstvo zbohatlo na ťažbe ebenu a najmä kaučuku, a na vykorisťovaní domáceho obyvateľstva, pričom brutalita Belgičanov z tohto obdobia vošla do histórie. Historici sa zhodujú, že do roku 1908 zahynulo okolo desať miliónov obyvateľov Konga, do čoho však treba zarátať aj medzikmeňové boje a epidémie.
Strhli objaviteľa Ameriky aj konfederačného prezidenta
Prípady útokov na sochy osobností spojených s otrokárstvom sa za posledné dni objavili aj v USA. V americkom meste Richmond ľudia protestujúci proti prejavom rasizmu strhli v utorok večer sochu moreplavca Krištofa Kolumba, ktorú následne zapálili a hodili do jazera. Informovala o tom v stredu agentúra AP. Demonštranti použili na stiahnutie sochy v miestnom parku Byrd Park z podstavca laná. Na podstavci zanechali podľa miestnych médií tabuľu s nápisom „Kolumbus symbolizuje genocídu“.
„Musíme začať tam, kde sa to celé začalo,“ vyhlásili v Richmonde účastníci protestu. „Musíme začať s ľuďmi, ktorí v tejto krajine boli ako prví,“ dodali. Zástupcovia pôvodných obyvateľov Ameriky už roky žiadajú premenovanie sviatku Kolumbovho dňa, ktorý sa v USA slávi 12. októbra, v deň, keď sa tento objaviteľ po prvý raz vylodil v Amerike. Odporcovia sviatku žiadajú, aby sa premenoval na Deň pôvodných obyvateľov. Chcú tak poukázať na vyvražďovanie týchto skupín obyvateľstva po tom, ako prišiel Kolumbus do Ameriky. Kolumbus podľa nich podnietil storočia genocídy na tamojšom domorodom obyvateľstve.
V Richmonde demonštranti v noci na štvrtok strhli aj sochu jediného prezidenta Konfederovaných štátov amerických Jeffersona Davisa, ktorá sa nachádzala na ulici Monument Avenue. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP. V približne 130 kilometrov vzdialenom meste Portsmouth demonštranti v stredu odrazili hlavy štyrom sochám, ktoré boli súčasťou pamätníka na Konfederáciu a zvalili ich na zem. Dav totiž rozhnevalo rozhodnutie portsmouthskej mestskej rady odložiť presunutie pamätníka. Podobné prípady sa objavujú po celých Spojených štátoch amerických.
Nahlásiť chybu v článku