Keď organizmus infikujú patogény, napríklad baktérie či vírusy, imunitný systém zvyčajne zaútočí a likviduje ich. V skutočnosti je to skvelý obranný mechanizmus a dokáže mimoriadne efektívne spozorovať hrozbu a účinne voči nej zasiahnuť a to často bez toho, aby sme vôbec tušili, že nás niečo ohrozuje.
Spravidla sa predpokladá, že náš imunitný systém funguje úplne rovnako bez ohľadu na to, či k infekcii dôjde počas dňa alebo v noci, uvádza portál The Conversation.
Imunita počas dňa
Výskum trvajúci už viac ako polstoročie ale ukazuje, že tomu tak nie je, a že v skutočnosti organizmus na infekciu reaguje rozdielne v rôznych fázach dňa. Dôvodom sú vnútorné hodiny, podľa ktorých sa riadia bunky v organizme.
Vnútorné hodiny našich tiel sa vyvíjali milióny rokov a sú mimoriadne dôležité. Každá bunka si nastavuje procesy, ktoré vykonáva a potrebuje vedieť, či je deň alebo noc. Vďaka nim napríklad organizmus vie, že má produkovať melatonín, ktorý nám pomáha zaspať.
Imunitný systém sa skladá z mnohých typov buniek s rozličnými funkciami. Tie neustále „hliadkujú“ po organizme a pátrajú po infekciách. Avšak aj naše vnútorné hodiny určujú, kde sa budú tieto bunky počas dňa nachádzať.
Vo všeobecnosti, imunitné bunky migrujú počas dňa do tkanív, a potom v noci cirkulujú po tele. Vďaka vnútorným hodinám je zabezpečené, že imunitné bunky sa nachádzajú v tkanive práve v čase, keď je väčšia pravdepodobnosť, že budeme infikovaní a oni tak mohli rýchlejšie zasiahnuť.
V noci imunitné bunky cirkulujú a zastavujú sa v lymfatických uzlinách. Tu si vytvárajú „pamäť“ toho, čo počas dňa stretli, vrátane infekcií a zaisťuje to potom lepšiu reakciu na prípadnú infekciu v budúcnosti.
Vnútorné hodiny a vakcíny
V imunológii je teraz témou číslo jedna očkovanie. Aj v súvislosti s ním pribúda tiež viacero dôkazov o tom, že vakcíny, ktoré vyvárajú imunitnú „pamäť“ konkrétneho patogénu, sú ovplyvňované vnútornými hodinami organizmu a teda aj dobou, kedy bola vakcína podaná.
Napríklad štúdia z roku 2016 s viac ako 250 dospelými vo veku nad 65 rokov ukázala, že vakcína proti chrípke podaná predpoludním (medzi 9. až 11. hodinou) mala vyššiu protilátkovú odpoveď, ako vakcína podaná popoludní (medzi 15. a 17. hodinou).
Podobný výsledok sa zaznamenal aj v štúdii s vakcínou proti tuberkulóze, kde bola vyššia imunitná odpoveď, keď bola vakcína podaná ráno v porovnaní s podanou vakcínou v čase obeda.
Jedným z dôvodov, prečo je ráno lepšia imunitná odpoveď, je aj kvalitný spánok. Mechanizmus však nie je stále dobre pochopený, ale javí sa, že imunita je najsilnejšia krátko po kvalitnom spánku. To nasvedčuje aj štúdia, keď testy proti žltačke typu A ukázali, že nastala lepšia imunitná odpoveď vtedy, ak sa človek pred podaním vakcíny dobre vyspal.
Čo sa týka vakcín proti COVID-19 a času ich podania, štúdie tohto typu zatiaľ vykonané neboli. Vzhľadom na vysokú účinnosť najmä mRNA vakcín je v podstate asi jedno, kedy je vakcína počas dňa podaná. Ak však vychádzame z iných štúdií o vakcínach, vyzerá to tak, že ideálne podávanie vakcín je ráno či v dopoludňajších hodinách. Záver však môže vysloviť aj realizovaná štúdia v tejto oblasti.
Nahlásiť chybu v článku