Poznáte metronóm nachádzajúci sa v pražských Letenských sadoch? Obrovská pohyblivá konštrukcia, týčiaca sa nad hlavným mestom, dnes už len pripomína fakt, že v minulosti na tomto mieste stálo najväčšie súsošie v Európe. Veľmi krátku existenciu Stalinovho pomníka ukončila „tajná“ demolácia.
Krátko po skončení 2. svetovej vojny sa v sovietskych krajinách rozmohol trend výstavby pomníkov na oslavu vládcu. V tomto prípade išlo o Josifa Vissarionoviča Stalina. Ak sa pozrieme spätne na dátumy, môžeme jasne vidieť, že sa s jeho výstavbou začalo pomerne neskoro. Konkurz sa uskutočnil až v roku 1949 a po zvolení víťazného návrhu sa začalo s jeho plánovaním.
Odpor sochárov voči nápadu
Ešte počas hľadania ideálneho návrhu pre obrovský monument sa mnoho prizvaných sochárov snažilo tejto objednávky zbaviť, no jeden z nich musel byť predsa len zvolený. Stal sa ním Otakar Švec, ktorému bol celý tento nápad takpovediac tiež proti srsti.
Výstavba žulového kolosu mala prebehnúť v období dvoch rokov, no predĺžila sa na celých päť, a tak bol odhalený až po smrti samotného Stalina. Súsošie s výškou 15 metrov a dĺžkou 22 metrov zobrazovalo hlavného vodcu spolu s ďalšími ôsmimi postavami. Z tých štyri mali reprezentovať sovietsky ľud a štyri český.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Žiadna prekážka nebola dostatočne veľká
Miesto, na ktorom sa monument týčil len 7 rokov, bolo už od začiatku považované projektantmi za nevhodné. Podľa geologických prieskumov pôda na brehu Vltavy nemala záťaž 17-tisíc ton materiálu uniesť, čo hralo do karát tým, ktorí s celým nápadom nesúhlasili. Ambiciózni iniciátori nápadu sa ale nenechali zastrašiť.
Jedným z ďalších dôvodov možného zlyhania plánu mal byť nedostatok stavebného materiálu. Tento problém bol napokon taktiež vyriešený. Podarilo sa nájsť dostatočne veľké žulové ložiská a tak bol nerast dovážaný, aj keď z odľahlejších území krajiny.
Finálna podoba bola oficiálne prezentovaná osvetlením 1. mája roku 1955 so slovami „Nášmu osloboditeľovi – český ľud“. Netrvalo dlho a monštrum už viac nebolo v súlade s presvedčením novej vlády. Chruščov odsudzoval Stalinov kult osobnosti a na základe toho dal odstrániť všetky názvy, pomníky či pripomienky tohto človeka.
„Tajné“ odstránenie
Obzvlášť jednoduché to bolo v prípade zmeny názvov ulíc, námestí alebo premenovaní Stalinovho štítu opäť na Gerlachovský štít. Iné to už bolo so žulovou železobetónovou stavbou. Na jej odstránenie bolo potrebné použiť trhavinu a podľa informácií prebehli detonácie postupne, na tri pokusy.
Celá udalosť sa odohrala v roku 1962 a bola prísne strážená. Zakázané bolo vytvárať akékoľvek foto a video záznamy. Pomník bol dokonca obkolesený drevenou zástenou, aby celý priebeh čo najlepšie skryli pred očami zvedavcov. Síce sa im to čiastočne podarilo, o demolácii vedela celá Praha. Hluk bolo počuť v celom meste.
Budúcnosť je otázna
Ďalší osud tohto miesta je v rukách vedenia mesta. Tí sa spočiatku zamýšľali nad vytvorením nového pomníka na pamiatku oslobodenia Československa sovietskou armádou, no tento plán sa nakoniec neuskutočnil. Neskôr z tohto miesta vysielala prvá súkromná rádio stanica – Rádio 1. Jedným z návrhov bolo aj vytvorenie oceanária, ktoré sa taktiež nestretlo s realizáciou.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aktuálne sa na mieste niekdajšieho Stalina od roku 1991 nachádza spomínaný metronóm z dielne Vratislava Nováka a vnútorné priestory pod ním chátrajú. Nakoľko železobetónová konštrukcia nie je sama schopná bojovať s pôsobením korózie a presakujúcej vody, osud tohto miesta je stále otázny.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Náhla smrť hlavného sochára
Smutnou skutočnosťou, ktorá sa neoddeliteľne spája s celým megalomanským projektom je smrť Otakara Šveca. Ten sa z vlastnej vôle nedožil odhalenia ukončeného diela. Len tri mesiace pred tým spáchal samovraždu. Nedokázal uniesť nátlak, ktorý naňho vznikol v prepojení s výstavbou ním nechceného súsošia. Jeho meno napokon nebolo vyslovené ani len počas odhalenia.
Nahlásiť chybu v článku