Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno obyčajné jazero, ktoré vzniklo na vrchole sopečného kráteru v severozápadnom Kamerune. No v jednu noc ukázalo svoju moc. Z ničoho nič vypustilo do ovzdušia stovky tisíc ton jedovatého oxidu uhličitého – odhady sa pohybujú od 300-tisíc až po 1,6 milióna. Tichá smrť sa šírila ako mračno v rýchlosti takmer 100 km/h. Podľa odhadov sa počas niekoľkých minút udusilo 1 746 ľudí a 3 500 hospodárskych zvierat.

Účinok bol taký zničujúci, rýchly a devastujúci, že svojou ničivosťou pripomínal biblický mor. Absolútne vyhladil kyslík vo vzduchu v 25 kilometrovom rádiuse jazera. Mnoho ľudí z dedín Cha, Nyos a Subum sa ticho udusilo v spánku. Niektorých z nich našli s krvou okolo nosa a úst. Keď sa niekoľkí zostávajúci preživší prebudili, nechápali, čo sa deje. Na mŕtvolách sa nezistili žiadne známky poranenia či násilia. Dokonca aj muchy klesli mŕtve na zem.

Joseph Nkwain, ktorý sa zobudil 3 hodiny po zásahu mračna, opísal svoju skúsenosť vedcovi Arnoldovi H. Taylorovi z Plymouth University: „Nemohol som hovoriť, mal som pocit, že som ešte stále v bezvedomí. Nemohol som otvoriť ústa, pretože potom som zacítil niečo hrozné… Počul som, ako moja dcéra neprirodzene chrápe, bolo to hrozné. Ako som sa snažil dostať k dcérinej posteli, spadol som na zem. Na rukách som mal nejaké rany, ale neviem od čoho. Chcel som niečo povedať, ale nevedel som zo seba vydať ani hlásku. Moja dcéra však už bola mŕtva.“
Vedci sú doteraz zmätení z tejto udalosti. „Jazerá predsa nemôžu povstať a zničiť tisíce ľudí,“ povedal pre The Guardian v roku 2005 George Kling, ekológ z University of Michigan.

Tak čo vlastne vieme?

V tej dobe prišli vedci k záveru, že Nyos vypustil obrovské množstvo CO₂ asi o 9 ráno, a preto, že CO₂ je ťažší ako okolitý vzduch, rýchlo klesol dole do údolia, kde všetko pokryl 50 metrovou vrstvou toxických plynov. Zvyčajne sa tie stovky tisíc ton CO₂ bežne nachádzajú v jazere, no tentoraz niečo „vyhodilo“ veko.

David Bressan to pre Scientific American vysvetľuje takto: „Sopečné plyny, ktoré vychádzajú z podložia pod jazerom, sa rozpúšťajú a koncentrujú v najhlbších vodách jazera. Tropické teploty tvoria akúsi teplú „čiapku“ nad touto vrstvou studenej vody.“ Nie je však jasné, kto rozlomil túto „pečať“ a tak dovolil stúpať hlbokej, znečistenej vode. Mohlo za tým byť však čokoľvek. Zemetrasenie, zosuv pôdy, vulkanické erupcie alebo dokonca plavba ťažších plavidiel, ktorá skalila hladinu vody. Spúšť síce prišla potichu, ale jej účinky boli katastrofálne.

„Jazero doslova explodovalo, je to druh limnickej erupcie, kedy sa fontána vody dostáva až do výšky 91 metrov a tak vytvára malú tsunami,“ tvrdí správa Atlas Obscura.

Keďže však chýbajú relevantné dôkazy, na povrch sa dostávajú konšpiračné teórie. Niektorí obyvatelia presvedčili samých seba, že erupciu vyvolala tajná skúška bomby, ktorú vykonala izraelská a kamerunská vláda, ale časová os jednoducho nesedí. Podobná udalosť v blízkosti sa stala len o dva roky skôr pri jazere Monoun, kedy erupcia CO₂ zabila 37 ľudí. Nikto však nevie, čo ju vyvolalo. Aby sa predišlo explózii týchto jazier ešte raz, v roku 2001 technici nainštalovali potrubie, ktoré má za úlohu sať CO₂ z dna jazera a pomaličky ho uvoľňovať do ovzdušia. Ďalšiu sadu potrubí nainštalovali v roku 2011, hneď po tom, ako vedci varovali pred ďalším výbuchom plynu, ktorý by mohol byť ešte ničivejší než ten z roku 1986.

Jeden problém sa síce vyriešil, no ako to už býva, objavil sa druhý. Prírodná stena, ktorá obklopuje jazero Nyos začala oslabovať a nikto nevie, čo by sa stalo, keby sa uvoľnila a zosunula. Práve kvôli tomu sa postavila priehrada, ktorá má za úlohu zabrániť zosunu steny. Nikto totiž nevie, čo by sa stalo, keby sa jazero vylialo.

Treba však veriť, že vedci prídu na spôsob, ako predpovedať aktivity pri jazere v dostatočnom predstihu, takže udalosť, ku ktorej došlo pred viac ako 30 rokmi, sa viac nebude opakovať.

Pozri aj: Najšpinavšie jazero na svete – pár minút pri ňom sa rovná smrti

interez.sk (Michaela), sciencealert.com