Aj keď nie je novinkou, že aj medzi „neľudskými“ prvkami existuje nejaká forma komunikácie, nové vedecké poznatky by mohli byť novou živnou pôdou pre rôzne vedecké disciplíny ako ekológia, lesníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Pozrite si aj článok o tých najunikátnejších lesoch na svete, ktoré sú ešte stále nepreskúmané človekom.

Existuje mnoho prírodných javov, ktoré nevidíme a nedokážeme pochopiť ich vzájomnú súvislosť. Väčšina z nás má tendenciu ignorovať niečo menšie v prospech niečoho väčšieho. Takisto to platí aj v prírode. Pokiaľ ide o zachovanie prírodných zdrojov, o strome uvažujeme ako o komodite v lese, ktorá môže byť nahradení iba vysadením ďalšieho stromu.

V skutočnosti celá snaha okolo zalesňovania je považovaná za úspešnú, keď sa v obrovskej odlesnenej oblasti zasadí veľa stromov, a to aj v prípade, že sa toto územie premení na jednotvárny les s jedným druhom stromu, a teda môžeme povedať, že dané miesto sa stáva akousi farmou.

Na nedávnej diskusii na TEDSummit 2016 sa známa lesná ekologička, Suzanne Simard, vyjadrovala k téme lesy. Vyjadrila myšlienku, že les nie je len akousi „zbierkou“ stromov, ktoré si mnohí predstavujú ako nezávislé entity samostatne stojace, obklopené inými stromami a vegetáciou. Suzanne sa už vo výskume kanadských lesov pohybuje viac ako 30 rokov a tvrdí, že les je oveľa viac než to, čo vidíme.

„Dobre vieme, že rodičia uprednostňujú svoje vlastné deti, a tak ma napadlo: dokáže taká borovica rozpoznať svojich vlastných potomkov tak, ako medvedica svoje mláďatá? Vykonali sme experiment, kde stromy „matky“ rástli v blízkosti svojich príbuzných, potomkov. Výskum, ktorý trval niekoľko rokov, ukázal, že „matka“ dokáže rozpoznať svojich príbuzných. Stromy, ktoré boli príbuzné, kolonizovali a popod zem si medzi sebou posielali viac uhlíka. „Matky“ dokonca znížili svoj vlastný koreňový systém, aby mali jej potomkovia dostatok miesta na zakorenenie. Keď bol nejaký strom zranený, poškodený, či umieral, posielali si medzi sebou správy o tejto „múdrosti“ pre ďalšie generácie. Okrem uhlíka odosielala „matka“ do susedných sadeníc aj obranné signály. Spolu s uhlíkom sa následne zvýšila odolnosť potomkov, ktorí boli takýmto spôsobom teda lepšie pripravení na problémy, ktoré by v budúcnosti mohli nastať. Takže stromy dokážu reálne komunikovať“, vysvetľuje Suzanne Simard.

Lesy nie sú len stromy, je to komplexný systém s dopravnými uzlami a sieťami, ktoré sa prekrývajú, spájajú, dovoľujú stromom komunikovať a vymieňať si informácie. Funguje tu spätná väzba. To všetko robí les pružným. Dokážu si predať informácie o prírodných katastrofách, ale aj o parazitoch, ktoré prednostne napádajú veľké a silné. Ak odstránime z lesa jeden či dva stromy, pretrhne sa celý rad procesov a celková komunikačná sieť. Predstavte si, že vyrúbete celý les. Ak bude výrub pokračovať týmto tempom, je dosť možné, že nakoniec celý systém skolabuje a my prídeme o toto jedinečné spojenie. Matka príroda je úžasná, stačí sa len bližšie pozrieť a počúvať.

Viac môžete nájsť na tomto videu, kde Suzanne vysvetľuje, ako prebiehal jej výskum a na čo všetko prišla.

[youtube 7kYlIJKsOd4 720 410]

interez.sk (Lucia M.), treehugger.com