Veľkonočný ostrov je znám tým, že je to jedno z najizolovanejších miest na svete. Najbližší ostrov je totiž vzdialený viac ako 2 000 kilometrov. Ďalšou zaujímavosťou sú sochy moai. Odkiaľ sa na ostrove vzali a aký bol ich účel?

Ostrov posiaty monolitmi

Veľkonočnému ostrovu sa ináč hovorí aj Rapa Nui a známy je najmä tým, že naprieč celým ostrovom sú roztrúsené tisícky sôch moai. Zdá sa, akoby monolity vyrastali zo zeme a vedcov fascinujú už desaťročia. Je známe, že ich vytvorilo polynézske obyvateľstvo, ktoré kedysi ostrov obývalo, účel tohto výtvoru sa však doteraz objasniť nepodarilo.

Ako píše portál Science Alert, monolitmi sa zaoberajú vedci z celého sveta a medzinárodná štúdia poskytla na sochy moai nový náhľad. Viac ako 90 percent monolitov bolo vytvorených v lome zvanom Rano Raraku. Lom sa nachádza uprostred krátera a aj keď tvorí približne len jedno percento celkovej plochy ostrova, práve odtiaľ pochádza takmer všetok kameň, z ktorého boli monolity moai vyrobené.

Mali sochy zabezpečiť úrodnosť pôdy?

Odborníci sa domnievajú, že lom Rano Raraku bol miestom, kde monolity vznikali a boli dočasne skladované, kým ich neodniesli na určené miesto na ostrove. Vyše 400 monolitov však ostalo v lome, pričom kamenné oporné štruktúry naznačujú, že monolity tam boli osadené natrvalo a obyvatelia ostrova ich už neplánovali nikam prevážať. Vedci sa domnievajú, že príčinou je práve nezvyčajne bohatá pôda. Všade inde na ostrove bola totiž pôda čoraz chudobnejšia a pestovanie plodín bolo čoraz náročnejšie.

Vo svojom výskume odborníci píšu, že lom Ran Raraku sa teda stal dôležitým rituálnym miestom a vzácnym priestorom, ktorý si ostrovania chránili. Ak niektoré miesto na ostrove potrebovali obyvatelia ostrova oživiť, preniesli tam pôdu z lomu. Monolity teda slúžili nielen na ochranu ostrova, ale zrejme slúžili aj počas rituálov, ktoré mali zabezpečiť ostrovanom úrodnú pôdu.

Pozri aj:

Amundsen vyhral veľkú bitku polárnikov aj vďaka psom. Južný pól však dobyl podvodom, zabil ho…

Science Alert