Ilustračná foto: Unsplash

Impozantný žirafí krk má inú hlavnú funkciu pri samcoch a inú pri samiciach.

Už aj malé deti vedia celkom dobre označiť a pomenovať žirafy, a to aj napriek tomu, že ich videli iba na obrázkoch. Ich veľkosť, majestátnosť, zaujímavé sfarbenie a tiež najvýraznejšia črta — dlhý krk —, sú prakticky nezameniteľné. Dlho sa špekuluje a uvažuje nad tým, prečo sa vlastne žirafám vyvinul takýto dlhý krk. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Prevládajúca hypotéza je, že konkurenčné boje medzi samcami spôsobili, že im rástol dlhší krk, aby mali nad súpermi výhody. Na druhej strane, Jean Baptiste Lamarck a Charles Darwin vo svojich klasických hypotézach teórie evolúcie navrhovali, že dlhý krk sa vyvinuli preto, aby zvieratám pomohol dosiahnuť listy vysoko na stromoch a vyhli sa tak konkurencii iných bylinožravcov.

Kvôli potrave

Nová štúdia publikovaná v žurnále Mammalian Biology, ktorá skúmala telesné proporcie divých žiráf, ako aj žiráf žijúcich v zajatí, naznačuje, že dlhý krk sa pri samiciach vyvinul preto, aby hľadali potravu hlboko v korunách stromov.

Ako uvádza hlavný autor štúdie Douglas Cavener z Penn State univerzity vo svojom článku na portáli The Conversation, všetko v biológii sa napokon scvrkáva len na potravu a sex. Aby jednotlivec prežil, tak potrebuje jedlo a aby prežil celý druh, tak je potrebný sex. 

Samice majú dlhší krk vzhľadom k telu

A zdá sa, že odpoveď dĺžky žirafieho krku musíme hľadať v obidvoch týchto oblastiach. Ako uvádza tlačová správa, hypotézu, že krk narástol dlhší kvôli konkurenčnej výhode pri párení samcov, je narušená predpokladom, že samci majú dlhší krk než samice. „Technicky dlhší krk majú, no všetko na samcoch je väčšie, vo všeobecnosti o 30 až 40 %,“ uvádzajú autori štúdie. V proporcii pomeru tela a krku ale vyhrávajú samice.

Ilustračná foto: Unsplash

Vedci v štúdii zhromaždili tisíce fotiek masajských žiráf z divokej prírody a zo zajatia, a to pomocou uložených fotografií na Flickr a SmugMug, ako aj zábery, ktoré vytvorili v priebehu desaťročí. Následne analyzovali proporcie tela, napríklad dĺžku krku k celkovej dĺžke zvieraťa.

Zistili, že dospelé samice žiráf majú úmerne dlhší krk, pričom samci majú zase dlhšie predné končatiny a širší krk. „Namiesto toho, aby sa naťahovali a jedli listy na najvyšších konároch, tak samice často jedia listy z nedostupných častí hlboko v korunách stromov. Sú vyberavé, žerú len niekoľko druhov stromov a dlhší krk im umožňuje dostať sa hlbšie do koruny stromu, kam nikto iný nedočiahne. Samice sú pritom často už vo veku štyroch či piatich rokov gravidné, takže sa domnievame, že práve zvýšené nutričné nároky samíc poháňali vývoj dlhšieho krku,“ uvádzajú autori.

Hrubý krk pri samcoch v dôsledku boja

Podľa vedcov, po evolúcii dlhého krku v dôsledku potravy sa rozvinula aj evolúcia krku z hľadiska boja o samicu. To spôsobilo, že samcom krk zhrubol, keďže práve ním sa oháňajú a s cieľom získať samicu na párenie udierajú do seba navzájom. Rovnako aj evolúcia dlhších predných končatín môže pomôcť pri párení.

Foto: Penn State

Cavener uvádza, že samice majú proporcionálne dlhšiu axiálnu kostru, teda dlhší krk a trup, pričom majú postavu viac našikmo a samci sú viac vertikálnejší.

Záverom vedci dodávajú, že populácia masajských žiráf sa za posledných 30 rokov rapídne znížila, čiastočne pre stratu biotopu a v dôsledku pytliactva. Aj preto sú dôležité výskumy ako tento, aby sme pochopili kľúčové aspekty ich genetiky a vedeli čo najlepšie navrhnúť ich ochranu do budúcnosti.

Uložiť článok

Najnovšie články