V sobotu sa v Brazílii konali prezidentské voľby. Ak ste nesledovali ich priebeh vedzte, že ich vyhral Jair Bolsonaro, pravicový populista, ktorý má v obľube urážať ženy, gayov i černochov. Nielenže ide o homofóbneho rasistu, ktorý kongresmanke Maria do Rosário povedal, že by ju neznásilnil, pretože si to nezaslúži, ale nový brazílsky prezident si nepotrpí ani na ochranu prírody. To, čo sa chystá urobiť s Amazonským pralesom, môže mať následky na celú planétu.
Jari Bolsonaro dokázal vyhrať prezidentské voľby v Brazílii celkom jednoducho. Vo svojej kampani stavil na boj proti vládnej korupcii, ktorá je v Brazílii veľmi veľkým problémom. Vďaka tomu zvíťazil nad svojím rivalom s 10% náskokom. Kvôli svojmu populistickému prístupu si vyslúžil aj prezývku „Trump z trópov“. Podobne, ako americký prezident, tiež oznámil plán odstúpiť od Parížskej dohody. To však nie je ani zďaleka všetko.
Bolsonaro sa vyjadril aj o svojich plánoch s Amazonským pralesom. Treba podotknúť, že až dve tretiny tohto unikátneho a obrovského ekosystému ležia práve na území Brazílie. Nový prezident by však namiesto pralesu rád videl v Amazonke novú diaľnicu. Rád by zablokoval aj aktivity mimovládnych organizácií ako Greenpeace či WWF (Svetový fond na ochranu prírody). Vyslovil sa aj za zrušenie brazílskeho ministerstva životného prostredia, ktorého kompetencie by mal prebrať rezort poľnohospodárstva.
Christian Poirier, programový riaditeľ Amazon Watch sa obáva, že Bolsonarove plány industrializovať oblasť Amazonky môžu mať katastrofálne následky na globálnu klímu. Zďaleka však nie je jediný, kto má z názorov nového prezidenta obavy. Odborník na zmeny klímy z univerzity v Sao Paolo, Paulo Artaxo, hovorí, že Brazília smeruje k veľmi temnému obdobiu svojich dejín. „Bolsonaro je tá najhoršia vec, ktorá mohla životné prostredie stretnúť,“ povedal po výsledku volieb.
Meteorológ Eric Holthaus sa o schéme privatizácie Amazonského pralesa nového prezidenta vyjadril ako o globálnej samovražde. Obavy vyjadril aj Dinaman Tuxa, národný koordinátor Brazílskeho združenia domorodých národov. Politiku Bolsonara opisuje ako inštitucionalizovanú genocídu.
Politika nového prezidenta Brazílie v oblasti životného prostredia spočíva v znížení ochrany Amazonského pralesa. Pľúca Zeme tak chce „ponúknuť“ na poľnohospodárske aktivity, baníctvo a lesné hospodárstvo. Nádejou na záchranu Amazonského pralesu je však stále demokracia. Bolsonaro bude pri presadzovaní svojich myšlienok musieť „bojovať“ s brazílskou ústavou, senátom a kongresom. Ostáva teda veriť, že systém kontroly, ktorý demokratický režim prináša, dokáže našu planétu ochrániť.
ScienceAlert, IFLScience
Nahlásiť chybu v článku