Aj keď cesta do Prahy neprebehla úplne ideálne, nezabránilo mu to vychutnať si sladkú atmosféru oslavy čokolády, ktorá ho vrátila do detstva. Práve Študentská pečať v ňom totiž evokuje spomienky na bezstarostné časy. Keď ju ochutná, má pocit, že sa vracia v čase a priestore. „Som na sladké,“ priznal, „snažím sa tomu vyhýbať, aby mi to neurobilo až veľmi zle, ale čokoláda patrí k životu.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako študent sa nestratil
Reč prišla aj na študentské časy. Marián priznal, že nebol úplne typickým študentom, no vždy si išiel svojou cestou. Vyrastal v socializme a podľa vlastných slov sa snažil prechádzať z ročníka do ročníka ako mnohí, so zachovaním vlastného názoru. Dodal, že mal množstvo hudobných ambícií, ktoré ho formovali už počas štúdií.
Matematika bez emócie? Dnes už nie tak celkom
Síce ho vždy viac priťahovala hudba, mal jeden predmet, s ktorým sa roky trápil, a tým predmetom bola matematika. „S matikou som sa pasoval celý život,“ priznal. Vnímal ju ako neosobnú a bez emócie. No dnes, ako študent Strojníckej fakulty, ju berie úplne inak.
Dodal, že vďaka dobrému vysvetleniu od pedagógov pochopil, že „matematika môže byť aj zábavná, keď vám to niekto rozumne vysvetlí“.
Nahlásiť chybu v článku