Pri pohľade na rôzne modely Slnečnej sústavy nás každá z planét dokáže svojím spôsobom zaujať. Určite viacerým do očí udrie okrem iných aj Jupiter — najväčšia planéta Slnečnej sústavy. Tento plynný obor je v mnohých aspektoch neuveriteľne zaujímavý a fascinujúci. A fascinujúca je aj búrka, ktorá na ňom prebieha už dlhé roky. 

Pri pohľade naň napríklad teleskopom, ale aj pri prezeraní profesionálnych záberov Jupitera môžete na jeho povrchu vidieť masívny atmosférický vír, ktorý je v podstate hurikánom či anticyklónou, keďže vír rotuje v proti smere hodinových ručičiek, a to šialenou rýchlosťou približne 450 km/h. Táto búrka je známa ako Veľká červená škvrna na Jupiteri a bola dlhodobo pozorovaná astronómami. Avšak, nemusí to byť úplne tak.

Cassini mohol pozorovať inú búrku

Verí sa, že prvý ju pozoroval astronóm Giovanni Domenico Cassini v 17. storočí. Ako ale zistila nová štúdia publikovaná v magazíne Geophysical Research Letters, slávny astronóm podľa vedcov pozoroval inú búrku na Jupiteri, a tak sa aj odhadovaný vek tejto anticyklóny znižuje na približne 190 rokov z pôvodných viac ako 300 rokov.

Vedci v tlačovej správe k štúdii uvádzajú, že Cassini v roku 1665 objavil na Jupiteri tmavý ovál v rovnakej súradnicovej šírke, ako je dnešná Veľká červená škvrna, pričom ho nazval „Trvalá škvrna“. Spolu s ním ho pozorovali aj ďalší astronómovia, a to až do roku 1713, keď pozorovacie záznamy skončili, lebo škvrnu nenachádzali. Až potom, v roku 1831 vedci opäť identifikovali jasnú oválnu škvrnu na rovnakom mieste.

Dva rozdielne úkazy

Vzhľadom na prerušenie pozorovania vedci dlho diskutovali, či sú tieto dva víry rovnakými, alebo išlo o dve rozdielne búrky. Aby to vedci preskúmali, vykonali množstvo simulácií na superpočítačoch pomocou modelov správania sa vírov v atmosfére Jupitera. Ich výsledky naznačujú, že vír, ktorý pozoroval aj Cassini, sa líšil tvarom a dynamickými vlastnosťami od súčasnej Veľkej červenej škvrny. Na druhej strane, prvotná škvrna mohla vytvoriť podmienky na vznik „proto škvrny“, z ktorej vznikla pozorovaná Veľká červená škvrna od roku 1831.

Vedci sa v ďalších výskumoch chcú zamerať na reprodukovanie zmršťovania Veľkej červenej škvrny v čase, aby tak objasnili prebiehajúce fyzikálne procesy. Chcú tiež predpovedať, kedy by sa mohla škvrna rozpadnúť, teda kedy sa stane to, čo sa stalo aj s Cassiniho „Trvalou škvrnou“.

Pozri aj:

Na najvyššej hore Slnečnej sústavy našli vedci vodný ľad. Doteraz si mysleli, že niečo také…