Zubné kazy trápia veľkú časť svetovej populácie. Neraz sú skúškou pre našu trpezlivosť, mieru bolesti, ale aj peňaženku. Tomu môže byť už v blízkej dobe koniec. Vedcom sa totiž podarilo vypestovať materiál podobný zubnej sklovine. O správe informuje britský Guardian.
Sklovina, z ktorej sú tvorené naše zuby, je najtvrdším materiálom v ľudskom tele. Jej hlavnou nevýhodou je ale to, že nie je schopná regenerovať sa. Po tom, čo nás zubár zbaví kazu, miesto vypĺňa rôznymi materiálmi. Ani jeden z nich však nie je schopný ideálne nahradiť pôvodnú sklovinu.
At long last, scientists have designed a material that repairs damaged tooth #enamel by precisely reproducing its complex, fish scale-like structure and mechanical properties. Read more in @ScienceAdvances: https://t.co/dgDP7WjmPi #Engineering pic.twitter.com/PvQq9f9K1S
— Science Magazine (@sciencemagazine) September 1, 2019
Tím, ktorý sa zaoberá výskumom, označuje materiály použité na vytvorenie umelej skloviny za pomerne lacné a schopné uspokojiť dopyt. „Po mnohých diskusiách s odborníkmi zo zubnej praxe veríme, že táto nová metóda bude v budúcnosti využívaná vo veľkej miere,“ objasňuje doktor Zhaoming Liu, spoluautor výskumu Univerzity Zhejiang v Číne.
Zubný kaz je veľmi rozšíreným problémom. Podľa štatistík z roku 2016, až 2,4 miliardy ľudí vo svete žije s kazmi trvalého chrupu, zatiaľ čo 486 miliónov detí má kaz už v mliečnych zuboch. Na ich opravu sa využívajú primárne živica, rôzne kovy, amalgám či keramická výplň, ktoré ale nie sú ideálnou voľbou.
„Materiály na báze živice sa stále nedokážu dostatočne prepojiť s okolitou sklovinou. Dôsledkom toho je ich postupné uvoľňovanie po približne piatich rokoch. Neskôr môžu takéto plomby aj úplne vypadnúť,“ dodáva Liu. Vedci v priebehu uplynulých rokov pracovali na rôznych metódach výroby vhodného materiálu pre opravu zubov. Nakoľko to nedokáže urobiť ani samotné ľudské telo, mali pred sebou veľkú výzvu.
Najnovšia metóda pozostáva z produkovania drobných vrstiev z fosforečnanu vápenatého, ktorý je aj hlavnou zložkou prirodzenej zubnej skloviny. Prvé vypestované kúsky majú veľkosť len 1,5 nanometra. Ich výroba bola možná na základe kombinácie látok zvaných trietylamín či kryštalický hydroxyapatit, ktorý je podobný prírodnej sklovine.
Vznikajúca vrstva sa v priebehu času transformuje a stáva sa kryštalickou. Tým dokáže nepretržite rozširovať základnú štruktúru. Tím výskumníkov tento vzniknutý materiál aplikoval na ľudské zuby, ktoré boli pred tým vystavené kyseline. V priebehu 48 hodín vznikla vrstva v hrúbke približne 2,7 mikrometra s komplexnou štruktúrou skutočnej skloviny podobnej rybe. Pevnosťou a odolnosťou sa približovala zdravej sklovine.
Podľa doktora Sherifa Elsharkawyho je tento výskum veľmi zaujímavý: „Metóda je priam zarážajúco jednoduchá. No je dôležité overiť ju klinicky.“ Jej privedenie do reálnej praxe môže preto trvať aj niekoľko rokov.
Potrebná hrúbka vrstiev umelej skloviny by mala byť 0,5 až 2 milimetre. Niektorí výskumníci sú preto v tomto smere skeptickí, nakoľko si myslia, že práve hrúbka je jediným obmedzením, ktoré v danom smere existuje. Liu ale dúfa, že prvé aplikovanie vrstiev by prakticky mohli previesť už v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku