Nosorožec sumatriansky je druhým najvzácnejším druhom nosorožca na našej planéte. Zo všetkých druhov nosorožcov najmenší, momentálne patrí medzi kriticky ohrozené a posledných voľne žijúcich jedincov, ktorého nájdete na ostrovoch Borneo a Sumatra. Pôvodne sa vyskytoval aj na území dnešného Mjanmarska, Thajska, Malajzii a Laose. Za primárny dôvod kritického ohrozenia tohto zvieraťa sa považuje nezákonné pytliactvo. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že to nie je jediný dôvod, prečo nosorožce sumatrianske miznú z našej planéty.
Nezákonný lov nosorožcov má niekoľko príčin. Prvou je ich roh, ktorého cena sa na čiernom trhu pohybuje za obrovské sumy a je tak lákavým artiklom pytliakov s vidinou rýchleho finančného zisku. Využitie má aj nosorožie mäso, ktoré sa, väčšinou sušené, využíva ako alternatívna medicína na liečbu rôznych ochorení. Kosti, zuby a koža slúžia ako suveníry.
Od začiatku 90. rokov poklesla populácia nosorožcov sumatrianskych o polovicu. Na túto situáciu niet žiadnej výhovorky. Môže za to človek a jeho neúcta k prírode. Najmenší druh nosorožca však vymiera napriek aktivitám človeka, ktoré mu tento proces len urýchľujú. Tak to teda tvrdí najnovšia vedecká štúdia.
Momentálne vo voľnej prírode žije podľa odhadov iba okolo 200 jedincov. Podľa niektorých odborníkov to však môže byť až o polovicu menej. Nosorožce sumatrianske však vymierajú už tisícky rokov. Potvrdil to výskum Dr. Hermana Maysa z Marshallovej univerzity v Západnej Virgínii. Mays na základe vzorky DNA jedného nosorožca dokázal pomocou metódy PSMC (Pairwise Sequential Markovian Coalescent) odhadnúť populačnú históriu celého druhu. Výsledky hovoria jasne. Nosorožec sumatriansky postupne vymiera už 10 tisíc rokov a človek mu tento proces ešte urýchľuje.
Podľa výsledkov výskumu dosiahla populácia najmenšieho druhu nosorožcov svoj vrchol asi pred 950-tisíc rokmi, keď ich po Zemi chodilo takmer 58 tisíc. Ide o obdobie pleistocénu, kedy bolo typické striedaním ľadových a medziľadových dôb. V tomto období podľa Maysa kolísala aj populácia nosorožcov sumatrianskych.
Zlom nastal asi pred 12 tisíc rokmi, keď boli už ľadové doby minulosťou a klíma sa na celej planéte začala otepľovať. Do oblasti výskytu najmenších nosorožcov začali prichádzať nové živočíchy – s nimi aj noví predátori. Zdvihla sa aj hladina svetového oceánu a práve to odsúdilo nosorožcov sumatrianskych na zánik.
Stúpanie svetového oceánu spôsobilo, že oblasť výskytu nosorožcov ostala z veľkej časti zaplavená a rozdelená na veľké ostrovy, ktoré dnes tvoria Indonéziu. Teritoriálne územie nosorožcov sa týmto drasticky zmenšilo, čo spôsobilo že pred 9000 rokmi ich na našej planéte žilo podľa odhadov len 700. Celá populácia bola navyše rozdelená na viacero ostrovov, drasticky zmenšená a postupom času odsúdená na zánik. Takýto obrovský zásah prírody predznamenal postupné vyhynutie najmenších nosorožcov na planéte, ktorých dodnes prežilo asi 200.
Človek a jeho neúcta k prírode v posledných desaťročiach celý proces niekoľko násobne urýchľuje a je teda len otázkou času, kedy bude nosorožec sumatriansky vo voľnej prírode minulosťou.
iflscience.com, sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku