Wojtek bolo meno drobného medvedíka, nájdeného poľským delostreleckým oddielom v roku 1942 v Iráne. Hoci už odvtedy ubehlo mnoho rokov, poľskí vojnoví veteráni na tohto nezabudnuteľného a jedinečného spolubojovníka dodnes spomínajú s úsmevom a  so slzami v očiach. Toto je jeho príbeh, príbeh medveďa, ktorý sa stal hrdinom 2. svetovej svojny.

Wojtekova cesta za nesmrteľnosťou sa začala v horskej oblasti Iránu, neďaleko Perzie. Keď bol ešte iba mláďa, lovci mu zabili matku. Smútiaceho pri jej mŕtvole ho našiel pastiersky chlapec. Ten ho vložil do vreca a daroval konvoju poľskej delostreleckej jednotky, ktorá náhodou touto oblasťou práve prechádzala.

Medvedíka, ktorého pomenovali Wojtek, si ihneď všetci obľúbili. Spočiatku ho kŕmili kondenzovaným mliekom z prázdnej fľaše od vodky. Neskôr začal dostávať ovocie, marmelády, med či sirupy, a neskôr ho dokonca odmeňovali pivom, ktoré sa stalo Wojtekovým obľúbeným nápojom. Okrem toho tiež miloval fajčiť (a jesť) cigarety.

Počas dlhej cesty z Iránu do Palestíny sa Wojtek stal neoficiálnym maskotom 22. delostreleckého oddielu. Dlhé noci s vojakmi sedával pri ohni, pil a jedol a dokonca tiež spával spolu s vojakmi v stanoch.

S vojakmi veľmi rád zápasil (hoci proti nemu nikto nemal najmenšiu šancu), a tí Wojteka dokonca naučili salutovať, keď ho niekto pozdravil. Keď bol motorizovaný konvoj v pohybe, Wojtek bežne sedával na sedadle spolujazdca, vykláňal hlavu z okna a šokoval okoloidúcich ľudí.

Britské vojnové veliteľstvo však nepovoľovalo v armáde žiadne zvieratá. Poľská Armáda preto Woyteka formálne prijala do svojich radov a udelila mu hodnosť slobodník (Private), dostal osobné číslo a odvtedy už bolo meno Woytek napísané na každej oficiálnej súpiske členov tohto oddielu ako rovnocenný vojak.

Najväčšiu vojenskú skúšku zažila poľská armáda v bitke o Monte Cassino, ktorá sa neskôr ukázala byť jednou z najkrvavejších na západnom fronte. Podľa očitých svedectiev vojnových veteránov počas tejto bitky Wojtek vo vlastných labách nosil 50 kilogramové bedne s muníciou zo zásobovacieho vozidla až k delostreleckým pozíciám v predných líniách.

Vďaka tomuto hrdinskému činu bol po bitke zmenený oficiálny znak 22. delostreleckého oddielu na symbol Wojteka nesúceho delostreleckú muníciu.

Po vojne boli viaceré oddiely poľskej armády presunuté do Škótska. Poľsko sa totiž dostalo pod navládu Sovietskeho Zväzu, čo sa mnohým poľským vojakom nepáčilo, a tak z Poľska odišli. Spolu s nimi išiel aj Wojtek.

Po zvyšok svojho života žil Wojtek v Edinburghskej Zoo. Vždy sa náramne potešil, keď začul niektorého z návštevníkov hovoriť po poľsky, a počas života ho často navštevovali jeho starí známi z poľskej armády, ktorí mu do jeho otvorenej náruče hádzali cigarety, alebo dokonca skákali do jeho klietky, kde s ním zápasili ako za starých čias.

Wojtek sa stal pre mnohých poľských vojakov hrdinom 2. svetovej vojny a za jeho hrdinskú službu mu boli postavené pamätníky v Krakove, Edinburghu, Vojnovom múzeu v Londýne a v Kanadskom vojnovom múzeu.

Svojich priateľov navždy opustil v roku 1963, vo veku 22 rokov.

Pozrite si aj ďalšie fotografie s týmto nezabudnuteľným priateľom a kolegom poľských vojakov

Ďalšie neuveriteľné príbehy nájdeš napríklad v tomto článku.

interez.sk (Erik Vlčák), thechive.com, businessinsider.com