Prvým krokom bude financovanie novej výskumnej lode v partnerstve s nórskou pobočkou organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF). „Oceány mi dali veľa príležitostí. Som za to vďačný,“ povedal Rökke v zriedkavom interview pre denník Aftenposten, vychádzajúci v nórskom hlavnom meste Oslo.

Zmluvu na stavbu plavidla podpísali v pondelok, ale kúpnu hodnotu nezverejnili. Loď, ktorá je dlhá 181 metrov a poskytne priestor 60 výskumníkom, majú spustiť na vodu v roku 2020.

Rökke neuviedol, koľko zo svojho majetku venuje na filantropiu, ale dodal, že nápad financovať výskumné plavidlo dozrieval niekoľko rokov.

„Oceány pokrývajú 70 percent povrchu Zeme a ešte toho treba veľa prebádať,“ povedal v interview. Na mapovanie oceánov a ovzdušia sa využijú miniponorky a drony.

Hlavnou misiou plavidla bude zničiť plastový odpad, čo je vo svete morí narastajúci problém, keďže plasty nie sú vôbec biodegradovateľné, ale namiesto toho sa rozpadajú na menšie kusy. Ryby a planktón sa nakoniec kŕmia mikročiastočkami plastickej hmoty, ktoré takto prenikajú do potravinového reťazca.

Magnát Rökke (58) má podiely v ropnom a rybárskom priemysle vrátane plavidiel na lov morských kôrovcov nazývaných aj severský krill, ktoré sa plavia po Severnom ľadovom oceáne. Priemyselník je tiež hlavným akcionárom v konglomeráte Aker ASA, ktorý podniká v rybolove, stavebníctve a strojárstve.

Nórska pobočka WWF sa napriek rozdielnym názorom na ťažbu ropy  neobáva spolupráce s magnátom a bude „naďalej Rökkemu odporovať, ak s ním nebude súhlasiť“, vyhlásila jej vedúca Nina Jensenová.

Pozri aj: Kŕmili nimi psy, či iné bezhlavo lovili. 10 vyhynutých zvierat zachytených na fotografiách, za ktorých vymiznutie môžu ľudia

TASR