Kým niektorí sa z chladného obdobia tešia, iní by ho najradšej celkom preskočili. V súčasnosti takú možnosť nemáme, vedeli ste však, že ľudia kedysi možno hibernovali?

Mohol človek kedysi hibernovať?

Na rozdiel od niektorých zvierat, človek v súčasnosti nemá možnosť prespať celú zimu a zobudiť sa až na jar. Štúdia publikovaná v časopise L’Anthropologie však naznačuje, že kedysi to bolo inak. Čo vlastne tá hibernácia je? Ako píše portál National Forests, ide o stav, v ktorom telo zvieraťa šetrí energiu počas obdobia, kedy je vonku menej potravy. Znižuje sa srdcová frekvencia, spomaľuje sa dych a poklesne telesná teplota. Zároveň je zviera vo svojom úkryte chránené pred nepriaznivými vplyvmi počasia.

Pri zmienke o hibernácii ľudia najčastejšie myslia na medvede, píše portál Science Alert. Pravdou však je, že medvede nehibernujú, ale upadajú do stavu, ktorý sa na hibernáciu podobá. Medveď sa musí pred zimným spánkom poriadne vykŕmiť, inak môžu jeho telo počas tohto obdobia napadnúť rôzne ochorenia, napríklad rachitída či ochorenia obličiek. Aj keď sa tak teda môže zdať, hibernácia nie je vždy ideálnym riešením ani pre zviera.

Odborníci veria, že práve takýto osud postihol aj našich predkov. Naznačujú to kostrové pozostatky, ktoré sa podarilo objaviť v španielskej jaskyni Sima de los Huesos. Vedci sa domnievajú, že niektoré z nájdených fosílií sú staré aj 430-tisíc rokov a pravdepodobne ide o človeka heidelberského, Homo heidelbergensis.

Vedci potrebujú ďalšie dôkazy

Dôkazom, že naši predkovia kedysi hibernovali, sú známky opakujúceho sa hojenia na kostiach, a to aj u dospievajúcich jedincov. To znamená, že aj keď človek hibernoval, jeho telo tento stav neznášalo práve najlepšie. Na kostiach sú viditeľné známky nedostatku vitamínu D, ktorý môže byť zapríčinený napríklad tým, že človeku chýbajú slnečné lúče.

Okrem toho, človek heidelberský sa v Španielsku vyskytoval v časoch, keď tu panovala doba ľadová. Zdá sa teda, že človek sa pokúšal tie najkrutejšie mesiace prespať, nedokázal si však vytvoriť dostatočné tukové zásoby a potrápil ho aj nedostatok vitamínu D. Vedci však zatiaľ nemôžu s istotou tvrdiť, že to tak naozaj bolo a je potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov.

Do hypometabolického stavu, teda do stavu podobného hibernácii, sa však môžu dostať v súčasnosti aj primitívne cicavce, prečo by teda túto schopnosť nemohol mať vo svojej genetickej výbave zakódovanú aj človek?

Ak sa podarí potvrdiť, že človek kedysi naozaj hibernoval, vedcov bude zaujímať, čo spôsobilo, že sme časom o túto schopnosť úplne prišli. Kým sa to však podarí potvrdiť, musia vedci uvažovať nad ďalšími možnosťami a pátrať po iných príčinách, ktoré mohli poškodenie kostí u človeka heidelberského spôsobiť.

Pozri aj:

Kvantová teleportácia je realitou. Podarila sa vykonať vzdialenosť 44 kilometrov, ďalším krokom je kvantový internet