Detská úprimnosť je to, na čo často zabúdame, keď vyrastieme. V dospelosti sme zamotaní v pavučine poloprávd a milosrdných lží. No na každú otázku sa dá zmysluplne odpovedať tak, aby neutrpela ani detská zvedavosť, ani naša ješitnosť. Ukážeme vám, ako na to. 

Keď sa dieťa pýta, je to fajn. Viacerí odborníci sa zhodujú na tom, že keď sa dieťa prestanú zaujímať o svet okolo nás, je to veľmi smutné. Práve zvedavosť je to, čo nás ženie dopredu a vedie k veľkým objavom. Tak ako čo najsprávnejšie odpovedať na otázky, ktoré nás privádzajú do rozpakov?

Odkiaľ som prišiel?

Nie, pri tejto otázke sa váš milovaný potomok vôbec nepýta na geografickú polohu. Skúste mu však pri otázke, ako sa dostal do vášho bruška, poskytnúť čo najpravdivejšiu odpoveď. „Maminka s ocinom sa ľúbia. A keď sa dvaja majú radi, objímajú sa, a tak si prejavujú lásku. Ocko dá maminke bunku, ktorá sa spojí s maminkinou a tak vznikne bábätko, ktoré rastie  v brušku. Keď mu je tam pritesno, narodí sa.“ Starším deťom môžete pokojne hovoriť o vajíčkach a spermiách. Určite to pochopia.

Prečo chlapci a dievčatá vyzerajú „dole“ inak?

Utrite si pot z čela. Dá sa to zvládnuť. „Aby do seba pasovali. Všetko v prírode má svoj zmysel. Dievčatká a chlapci boli stvorení inak preto, aby neskôr, keď vyrastú, mohli mať spolu detičky. A mať detičky je predsa zábava, však?“

Mami, vydáš sa za mňa, keď vyrastiem?

Na túto otázku treba dať nekompromisnú odpoveď. „Nie.“ Je to však bežné, že si chlapci predstavujú, že si jedného dňa zoberú svoju maminku za ženu. Je to ich svojský prejav lásky. „Keď vyrastieš, ja už budem stará. Som mama, preto nemôžem byť tvojou manželkou. Každý máme v rodine inú úlohu. Ako ty nemôžeš byť mojím otcom, tak ani ja nemôžem byť tvojou ženou. Neboj sa, jedného dňa nájdeš ženu, do ktorej sa zamiluješ a s ktorou budeš chcieť mať deti. To bude tvoja manželka.“

Prečo sa hádate?

Či už chceme, alebo nie, nad každým vzťahom občas zahrmí. A niekedy je z nevinného dažďa poriadna búrka. Dávajte si však pozor, keď sa hádate pred deťmi. Sú veľmi citlivé a zvyknú si dôvod hádky vzťahovať na seba. Čo sa teda s tým dá spraviť? „Vieš, že aj ty sa občas hádaš so svojím kamarátom. Aj dospelí sa hádajú. Je normálne, že sa občas nezhodneme. Ale neboj sa, neznamená to, že by sme ťa nemilovali. Všetko bude v poriadku.“

Prečo je tá teta taká tučná?

Aj keď sa táto otázka môže zdať na prvý pohľad, že je jedna z najhorších, aj z nej môžete vyťažiť niečo dobré. Dieťa sa pýta na rozdiely. A vtedy je dôležité zvýrazniť, že rozdiely sú bežnou súčasťou života. „Niekto sa narodí tučný, niekto chudý, niekto je vysoký, iný je zas nízky. Aj farbu pleti môžeme mať rozdielnu. No netreba ukazovať prstom na druhých. Mohlo by ich to raniť. A to predsa nechceme, však?“

Koho miluješ viac? Mňa, alebo sestru?

Niekedy aj my, rodičia, dokážeme urobiť chybu. Začneme jedného z našich detí pokladať za vzor pre menej úspešného či priebojného potomka. „Pozri sa, aký je Maroško šikovný, rýchly, bystrý..“ A práve toho by sme sa mali vyvarovať. „Milujem vás oboch, no každého inak. Ale sila lásky sa vôbec nedá porovnávať.“ Veď nenadarmo sa vraví, že materinské srdce je príliš veľké na to, aby sa doňho zmestilo len jedno dieťa.

Bude ma to bolieť u pána doktora?

Nikdy sa nevysmievajme z detského strachu alebo bolesti. Pre nich je to vážna vec. „Vieš, môže ťa to bolieť. Ale to je znak toho, že sa dokážeš uzdravovať. Aj mňa to bolelo, keď mi doktor pichal injekciu. Ale veľmi mi pomohla. Som tu s tebou. Je normálne, že máš strach,“ aj takto nejako môže znieť prijateľná odpoveď.

Zomriem? Zomrieš?

Neklamte deti o tejto dôležitej otázke. Povedzte im pravdu. Dokážu ju prijať, ba dokonca niekedy ešte lepšie, než samotní dospelí. „Ľudia, zvieratá a dokonca aj všetky kvety jedného dňa zomrú. Je to zákon prírody, ktorý zabezpečuje, aby na svete bolo dostatok priestoru pre každého. Ale nezomrieš hneď. Máš však šancu prežiť život plný lásky, dobrodružstiev a objavov, ktorý určite bude stáť za to.“

Prečo ma opúšťaš a ideš do práce?

Vysvetlite, že vaša práca je niečo, čo jednoducho musíte robiť. Každý si nejako musí zarábať na živobytie. Klaďte však dôraz na radosť, ktorú obaja pocítite, keď sa mama vráti z roboty. „Nechcem ťa opustiť, ale musím ísť a nič s tým nemôžem urobiť … Práca je veľmi dôležitá, ale nezabudni, že sa vrátim dnes večer a budeme sa tešiť zo vzájomnej blízkosti. Ty si môžeš zobrať môj náramok a ja si môžem zobrať tvoju hračku, aby sme tak obaja navzájom cítili vzájomnú prítomnosť, a to aj  napriek tomu, že sme od seba.“

Prečo ty môžeš a ja nie?

Aj vás niekedy vaše dieťa načapalo na hruškách? Zakázali ste mu sladkosti, pričom sa sami napchávate čokoládou? A čo ak vás prichytí napríklad pri fajčení? Nebojte sa priznať, že nie ste ideálny. Je dôležité, aby vaše dieťa pochopilo, že by nemali kopírovať všetko, čo rodičia robia.„Áno, fajčím a niekedy chodím spávať fakt neskoro, ale nechcem, aby si opakoval moje chyby. Je to  môj zlozvyk, ktorý sa budem snažiť odstrániť, pretože chcem byť lepším človekom. “ 

Čo ak ma zožerie príšerka ukrytá pod posteľou?

Opäť aj tu platí. Strachy našich ratolestí treba brať vážne. Skúste to zlé obrátiť na dobré. „Povedzme si niečo o príšerkách… Vedel si, že sa bubák bojí čarovných kúziel? Skúsme niečo vymyslieť. Ak stlačíš toto tlačidlo na starom ovládači, odstráni každú príšeru. A prečo? Lebo je čarovné. Dám ti ho k posteli, nech sa nebojíš.“

Nezabúdajme na to, že deti všetky emócie a pocity prejavujú naozaj veľmi vážne. Neznamená to, že keď sú malé, necítia strach, úzkosť, či nepociťujú obavy. Preto k ním musíme pristupovať veľmi citlivo. Myslite na to, že všetko, čo do nich dáme, sa nám stokrát vráti. Či už v dobrom alebo v zlom prevedení.

Pozri aj: Pamätáte si? 10 slovenských produktov, ktoré prežili pád socializmu, a doposiaľ nás neomrzeli

interez.sk (Michaela), brightside.me