Nový výskum zistil, že ázijské slony majú naozaj veľmi výnimočný spôsob, ako pracovať s číslami. Tento spôsob je v živočíšnej ríši veľmi jedinečný a na rozdiel od iných druhov zvierat, ktoré majú sklon k mierne nepresným výpočtom sa zdá, že ázijský slon má numerické porozumenie, ktoré je bližšie tomu ľudskému.
„Táto štúdia poskytuje prvý experimentálny dôkaz, že zvieratá majú kognitívne vlastnosti čiastočne identické s ľudskými,“ vyjadril sa tím výskumníkov vedený odborníkom Naoko Irie z Graduate University for Advanced Studies v Japonsku.
V každom kole dostala Authai dva obrázky na porovnanie. Každý obrázok obsahoval rôzny počet ovocia od nula po desať. Cieľom bolo vybrať obrázok s najväčším počtom ovocia. Vždy, keď Authai vybrala správne, výskumníci ju odmenili malým kúskom ovocia.
Aby sa zaručilo, že Authai si nevyberá len obrázky, na ktorých sa nachádza, čo najviac ovocia, ilustrácie boli rôznych veľkostí. Jej chovateľ musel byť minimálne tri metre od nej, aby jej nedával žiadne neúmyselné podnety.
Authai identifikovala správne 181 obrázkov z 271, čo je zhruba 67 percentná úspešnosť. Tento výsledok naznačuje, že slony sú v matematike naozaj veľmi dobré. Tam, kde ostatné zvieratá zlyhali, sa Authai podarilo vyhrať. Jej matematický výkon nebol ovplyvnený veľkosťou ovocia a ani vzdialenosťou medzi jednotlivými plodmi.
Podobne ako u ľudí, tak aj u Authai klesla reakčná doba vtedy, keď bola vzdialenosť medzi ovocím znížená alebo pomer medzi obrazmi bol zväčšený. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo preto, že porovnania boli zložitejšie a vyžadovali si analýzu.
The mathematical abilities of Authai the elephant https://t.co/W5MHUSny7S #animal #intelligence #cognitiveabilities
— Anita Kuppens (@AnitaKuppens) October 25, 2018
Zatiaľ sa teda zdá, že ázijský slon je jediný živočíšny druh okrem ľudí, ktorý dokáže posudzovať relatívne množstvo. Ani dva ďalšie druhy afrických slonov nevykazovali takúto matematickú zdatnosť. Irie hovorí, že to môže byť preto, lebo africký druh slona sa rozišiel s ázijským pred viac ako 7,6 miliónmi rokov. V tomto masívnom časovom období je teda veľmi pravdepodobné, že si každý vyvinul rôzne kognitívne vlastnosti.
Aj napriek takémuto veľmi úspešnému výskumu je zrejmé, že sa bude robiť ďalší. Jedným príkladom totižto nestačí urobiť rozsiahle tvrdenie o celom druhu.
sciencealert.com
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku