Niektorí utekajú do zahraničia, iní zvažujú zvyšovanie cien. Podnikateľov sme sa opýtali, ako ich zasiahla transakčná daň

Od 1. apríla 2025 vstúpila do platnosti kontroverzná transakčná daň. V dôsledku nej si museli viaceré samostatne zárobkovo činné osoby zriaďovať takzvané transakčné účty, pričom pomerne ostré debaty vyvolala aj na politickej či odbornej scéne. Po pár dňoch sa daň prejavuje aj v praxi a podnikatelia skutočne nie sú nadšení.

Na sociálnych sieťach sa objavuje množstvo príspevkov, ktoré kritizujú zavedenie transakčnej dane. Podnikatelia a živnostníci ju označujú za „stupídnu“, zničujúcu, zaťažujúcu či zbytočnú. Už od začiatku mnohí upozorňovali na to, že hoci je určená pre podnikateľov a firmy, jej dôsledky sa dotknú všetkých obyvateľov, pretože sa očakáva jej vplyv na infláciu a celkové hospodárske prostredie krajiny.

Ako na svojom webe informuje Finančná správa Slovenskej republiky (FS SR), daňovým poplatkom podliehajú všetky firmy a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí disponujú bankovým účtom. Zároveň sa vzťahuje aj na zahraničné subjekty, ak majú v krajine bankový účet alebo vykonávajú ekonomickú činnosť.

Predmetom transakčnej dane sú všetky odchádzajúce platby podnikateľov, súvisiace s ich činnosťou, vrátane platieb za faktúry, úhrad za energie a poistenie, splátok podnikateľských úverov či vyplácania miezd zamestnancom.

Niektoré platby sú z transakčnej dane vyňaté. Podľa informácií FS SR, ide napríklad o platby kartou (vrátane Apple Pay a Google Pay), transakcie v kryptomenách, hotovostné platby, vnútrobankové prevody v rámci jednej banky, ako aj platby daní a odvodov s výnimkou miestnych daní. Viac o transakčnej dani sme napísali v tomto článku.

Odchod do zahraničia či zvyšovanie cien?

My sme oslovili viacerých respondentov, ktorí na Slovensku prevádzkujú firmu, respektíve sú živnostníci. Takmer všetci sa zhodujú na tom, že túto novinku zavedenú v rámci konsolidačného balíka vnímajú negatívne. Kým niektorí plánujú ešte nejaký čas vyčkať, iní už teraz uvažujú o zvyšovaní cien či presune svojej podnikateľskej činnosti do zahraničia.

Zástupcovia mladej rozrastajúcej sa slovenskej pražiarne kávy Be:cafe pre interez uviedli, že mesačne na transakčnej dani zaplatia zhruba 300 – 350 eur. Podľa ich slov však zatiaľ ceny svojich produktov zvyšovať nebudú a vyčkajú, ako sa bude situácia vyvíjať. „Zatiaľ sme nerozmýšľali nad tým, že s tým budeme zaťažovať našich zákazníkov. Cenotvorba sa bude odvíjať od viacerých faktorov, ako napríklad cena kávy, energií či balenia,“ dodali.

„Je nepríjemné sledovať, že pri úhrade faktúry nám z účtu odíde ďalšia čiastka,“ doplnili svoje pocity z uplynulých dní. Vedenie zároveň uviedlo, že uvažovalo aj nad presunom podnikania do zahraničia, no išlo by o administratívne náročný proces.

Živnostník Marek nám zase uviedol, že nová daň je pre neho len zbytočnou administratívnou komplikáciou. Pri svojej zárobkovej činnosti si uplatňuje takzvané paušálne, nie skutočné výdavky a podnikateľský účet využíva iba na povinné transakcie, ktoré sú od tejto dane oslobodené. V praxi to teda znamená, že síce transakčnú daň neplatí, no transakčný účet musí mať aj tak vytvorený. „Napriek tomu, že som z tohto účtu nič neplatil, boli mi stiahnuté dve eurá. Ide o štandardný ročný poplatok,“ dodal.

Podnikateľ Jakub Kraľovanský, v kryptomenovej komunite známy ako Trader 2.0, si aj pre novú daň presunul časť biznisu do zahraničia. „Minulý rok som si založil firmu v Dubaji a transakčná daň bola jeden z dôvodov. Rovnako, ako vyššia DPH. Svoje hlavné činnosti teda presúvam tam,“ povedal pre interez. Ako priznal, už teraz rozmýšľa o tom, že vplyvom novej dane bude zvyšovať ceny svojich produktov.

„Nechám tomu všetkému ešte pár týždňov a uvidíme, koľko ma to bude stáť. Keďže je moje podnikanie cyklické, nemám ešte presný odhad. Počítam, že ročne by to mohlo byť zhruba od 800 do 2 500 eur,“ dodal.

Iný podnikateľ, ktorý pôsobí v sektore osobných služieb a neželal si byť menovaný, nám uviedol, že vplyvom transakčnej dane zrejme bude musieť zvýšiť cenové balíky svojich služieb. Zároveň povedal, že sa bude snažiť využívať predovšetkým hotovostné transakcie. S tým názorom sme sa pri tvorbe článku stretli viackrát.

Trpí aj gastrosektor

Mladý podnikateľ Dárius sa nám ozval s tým, že na Slovensku prevádzkuje americkú franšízovú sieť. Okrem toho, že už samotné objednávanie tovaru ho stojí nemalé peniaze, mu podľa neho hodila polená pod nohy aj vláda. „Pre malých podnikateľov môže byť táto daň v dlhodobom meradle zničujúca,“ uviedol pre interez s tým, že iba transakčná daň ho môže stáť približne 4 000 eur ročne. Jedným dychom dodal, že tiež rozmýšľa nad odchodom do zahraničia.

Kontroverzná daň zhltla iba za prvý deň 24 eur aj majiteľovi úspešnej kaviarne Milanovi Zamiškovi. Koľko to bude ročne, zatiaľ odhadnúť nevie. Podľa neho to však dozaista ovplyvní cenotvorbu v jeho prevádzke, na ktorú už aj tak tlačia rôzne minulé kroky súčasnej vlády. „Je mi to veľmi ľúto, že to tak je, ale čoraz viac uvažujem nad tým, že idem podnikať niekde inde, kde možno odvediem vyššie dane, ale je to aspoň vidieť v systéme danej krajiny,“ povedal pre interez.

Ako dodal, nebyť nedávnych krokov, ktoré v podnikaní urobil, dnes by už zrejme na Slovensku nebol. „V decembri som podpísal zmluvu o prenájme nových priestorov a pustil sa do rekonštrukcie nového podniku. Aktuálne ma tu drží len to, že sme tesne pred otvorením. Čo sa týka mojich ďalších krokov, tie už plánujem mimo Slovenska,“ dodal na záver Zamiška.

Pozri aj:

Fitnes tréner Šimon: Žiadne zázračné potraviny či prístroje na chudnutie neexistujú, Ozempic nepatrí do rúk…