Krátko po polnoci 26. apríla 1986 svet spoznal najväčšiu priemyselnú katastrofu v dejinách ľudstva. Reaktor typu RBMK v reaktore č.4 nezvládol záťažový test, ktorý mal otestovať, ako sa bude správať v extrémnej situácii. Reaktor explodoval a do okolia začal chrliť smrteľnú radiáciu. 

Avšak 32 rokov po katastrofe, zakázaná oblasť prekypuje životom a rozloha 2600 kilometrov štvorcových sa stala akousi prírodnou rezerváciou. Populácia niektorých živočíchov dokonca vzrástla. Ale nie je to vďaka radiácii, ale kvôli neprítomnosti ľudí. No roky štúdia tiež naznačujú, že ekosystém sa veľmi neupravil. Na druhej strane existujú výnimky a ukazujú, že aj organizmy sa dokážu prispôsobiť aj takým nepriaznivým podmienkam, aké tu panujú.

Čierne huby a rozklad odumretých rastlín

Mnohé organizmy sa pomerne rýchlo prispôsobili novým podmienkam v oblasti okolo Černobyľu. Huby bohaté na melanín sa kvôli prítomnosti radiácie stali väčšími. Výskumy ukázali, že nielen že huby radiácii odolávajú, ale dokonca im prospieva.

Avšak radiácia nepomohla iným organizmom, ktoré sú zodpovedné za rozkladanie odumretých častí rastlín. Štúdia z roku 2014 zistila pokles rozkladu listov na 20 rôznych testovaných oblastiach v okolí elektrárne. Dôvodom bolo, že žiarenie nepriaznivo vplýva na malý hmyz a iné organizmy, ktoré zodpovedajú za rozklad rastlinného materiálu.

Červené borovice a sójové bôby

Jadrová katastrofa zmenila blízky les, na mŕtvu zónu. Inak zelené rastliny odumreli a zmenili svoju farbu, a preto dostal tento les pomenovanie červený. Ale iné rastliny našli šikovný spôsob ako sa vyrovnať so zvýšenou radiáciou. Príkladom sú sójové bôby. Tie tu samozrejme predtým nikto nepestoval, no vedcov zaujímalo, ako sa táto plodina dokáže vyrovnať so zvýšenou dávkou radiácie.

Výskumy ukázali, že rastlinám sa síce nedarí o nič lepšie, no dokázali sa s radiáciou vyrovnať po svojom. Zvýšili v sebe obsah proteínov, ktoré bojujú proti radiácii a ktoré v sebe dokážu viazať ťažké kovy. Tieto proteíny dokážu napríklad bojovať aj proti rakovine.

Vtáčie mozgy a oranžové perie

Populácia vtákov bola katastrofou v Černobyle vo veľkom zasiahnutá. Až u 50 druhov vedci zistili, že katastrofa ovplyvnila neurologický vývoj vtákov a veľký pokles objemu mozgu. Zaujímavé ale je, že vtáčie samice zomierali častejšie ako samci. Navyše vtáky, ktorých perie bolo pestrejšie, mali väčšiu úmrtnosť ako tie, ktoré sú sfarbené napríklad do tmavej či čiernej farby. Súvisí to s produkciou fémelanínu. Ten je účinný antioxidant v boji proti radiácii. Keďže ale tieto vtáky ho využívajú aj pre svoje pestrú farbu, mali ho v tele menej, ako tmavé vtáky a tak umierali skôr.

Myši a iné zvieratá

Pravdepodobne najpozitívnejším zistením v tejto oblasti je množstvo cicavcov, ktoré sa vrátilo do lesov v okolí. Štúdie ukázali, že populácia myší v okolí sa nezmenšila. Aj väčšie zvieratá sa v posledných desaťročiach vrátili späť. Najväčšími víťazmi sú azda vlci, ktorých populácia sa tu zvýšila až 7 násobne. Majú dostatok koristi a pokoja pre život. Len prednedávnom sme vám priniesli článok, že jeden monitorovaný vlk dokonca v rámci migrácie opustil zakázanú zónu.

Avšak vyššie čísla nie sú dôsledkom zvýšenej radiácie. Je to vďaka neprítomnosti ľudí, čím sa tu obmedzilo poľovníctvo a tiež poľnohospodárska činnosť. To znamená, že väčšia katastrofa pre tento druh zvierat je prítomnosť ľudí a nie výbuch jadrovej elektrárne.

Bábušky z Černobyľu

Mnohí ľudia nemôžu žiť v zakázanej zóne. Avšak približne 1000 ľudí, zvyčajne starších žien sa vrátilo do svojich domovov. Nazývajú sa bábušky z Černobyľu a postupne vymierajú. No zdá sa, že vymieranie priamo nesúvisí s radiáciou a toxicitou prostredia, ale s vekom týchto starých žien. U týchto žien je ťažké vytvoriť porovnanie medzi tým, či by umierali rýchlejšie v mestskom prostredí alebo v zakázanej zóne, avšak čísla nenaznačujú, že by toto prostredie malo významný vplyv na ich úmrtnosť.

Pozri aj:  Zabudnite na radiáciu v Černobyle. Toto je 10 miest sveta, ktoré sú známe vysokou úrovňou radiácie

sciencealert.com