Novoasýrska ríša bola 300 rokov považovaná za silnú veľmoc, ani bohatstvo a moc však napokon nedokázali zabrániť jej kolapsu. Vedci sa domnievajú, že za pád ríše môžu klimatické zmeny.
Novoasýrska ríša nazývaná aj Asýrska ríša bola štátnym útvarom v Mezopotámii, ktorý vznikol okolo roku 912 pred Kristom a zanikol približne o 300 rokov neskôr. Ríši sa darilo dobre, ako však informuje portál The Guardian, zlom nastal, keď v roku 630 pred Kristom zomrel panovník Ashrubanipal. Ríša sa postupne začala rozpadať, až napokon celkom zanikla a po jej niekdajšej sláve a veľkoleposti neostalo ani stopy.
Odborníci sa nazdávajú, že za pád ríše boli zodpovedné klimatické zmeny. Práve v období, keď sa Asýrskej ríši prestalo dariť, sa totiž podnebné podmienky v krajine prudko zmenili – podnebie sa zmenilo z vlhkého na suché. Vzhľadom na to, že krajina sa spoliehala na možnosť dopestovať si plodiny, prudká zmena bola ranou, ktorú nedokázala ustáť.
Vojny, politické nepokoje a ekonomický kolaps
Ako sa vedcom podarilo odhaliť, že za pád ríše sú zodpovedné práve klimatické zmeny? Skupina odborníkov skúmala stalagmity z jaskyne Kuna Ba, ktorá sa nachádza v severnej časti Iraku. Skúmali pomer dvoch rôznych druhov atómov kyslíka, teda izotopov, ktoré sú uložené v zásobách minerálov. Tie poskytli vedcom informácie o tom, aké množstvo zrážok spadlo v rôznych obdobiach existencie ríše.
Vďaka špeciálnej analýze sa im následne podarilo zistiť, že medzi rokmi 925 pred Kristom až 550 pred Kristom prešla klíma dvoma fázami. Prvá trvala do roku 725 pred Kristom, pričom vedci tvrdia, že v období medzi rokmi 850 až 740 pred Kristom bolo najvlhkejšie podnebie, aké stalagmit po dobu 4 000 rokov zachytil. Druhé obdobie sa datuje od roku 675 pred Kristom po rok 550 a toto obdobie sa vyznačovalo mimoriadnym suchom.
Aj keď bol teda pád Asýrskej ríše zapríčinený mnohými faktormi, práve obdobie sucha pôsobilo ako katalyzátor. Navyše, podobné vzorce sa objavili aj v čase vzrastu a pádu Mayskej civilizácie.
The Guardian
Nahlásiť chybu v článku