Známy, Neznámy umelec z Dolného Kubína.

Skús nám na začiatok napísať, kto vlastne si.

Podľa učiva z biológie zo základnej školy vraj človek, podľa názoru iných, úplný opak. Sám nad tým „raz za čaj“ dumám. Nesiem meno Neznámy. Som tvor ako každý iný, no ostatní sa líšia tým, že si svoj svet/vesmír netvoria takou farbou ako oni sami chcú (česť výnimkám, ktoré sa vedia vyfarbiť). Ja si ten svoj tvorím všetkým čo mi príde pod ruky a o farbu sa postará svetlo.

Venuješ sa umeniu, konkrétne maľbám, kresbám, street art. Čo ťa z tohto baví najviac? Ako si sa k tomu celému dostal?

Venovať sa znamená Darovať sa. Ja sa darujem tvoreniu, ktoré je najkrajšie na tejto planéte, pretože sa jedná o najproduktívnejšiu činnosť, ktorá nemá hranice (rovnako ako vesmír) a zároveň je i hrou – umenie. Ja som si vybral umenie farieb. Keďže farba je len odraz svetla, často si predstavujem ako vyzerá svet bez nich, či to je tá farba, ktorú chceme všetci objaviť a čoho všetkého je schopná. Najčastejšie som sa hral s portrétmi. Čítal ich a zároveň písal nový text. Skúmal ako sa správa svetlo, farba na povrchu života. Aké farby sa dajú z neho vyčítať a ako dokážu ovplyvniť čitateľa.
Ku všetkým týmto činnostiam (kresba, maľba, streetart, graffiti…) som sa dostal tak, že som odmalička robil pravý opak toho čo som povedal, keďže sa mi nedarí „robiť“ to čo vraj „musím“. Poslednú dobu stretávam veľa dobrých ľudí, ktorí mi darúvajú radu, nech sa nenechávam ovplyvniť a byť sám sebou. Keďže chcem byť tým kým som, dal som na ich rady a nenechal sa nimi ovplyvniť. Títo učitelia mi na mojej ceste veľmi pomáhajú. Otvárajú mi vnímanie a tak sa začínam nachádzať. Všetko je pre mňa cesta. Upúšťam sa normy a prestávam tvoriť formy, skúšam kráčať krok za krokom podľa vlastnej chuti a „intuície“. Začína pre mňa nová etapa so skúsenosťami, ktoré som doteraz nadobudol…

Inšpirácia je určite samotný život, ľudia, situácie. Čo ťa však inšpiruje najviac? Aké témy najčastejšie vyjadruješ pri svojej tvorbe? Záleží to od nálady?

Život je tá najväčšia inšpirácia dokonca aj vtedy, keď pominie.
Svoju tvorbu som doteraz bral troška „bez hlavo“ (pekne povedané, keďže sú to portréty). Fascinuje ma tá iskra, ten bod zlomu, ten moment ktorý vychádza z duše cez oči…inšpiruje ma ten vesmír. Doposiaľ som ho nachádzal v človeku, no začínam ho nachádzať všade…
Sem tam, popri rozjímaní nechávam vlniť moju ruku, tak ako vlny myšlienok plynú, a tie vlny nazývam vlasmi. Tie rovnako rastú pomaličky a do pompéznosti.

 Študoval si alebo to čo robíš, stále študuješ?

Študujem celý život a hlavne to čo mi dá do života vzorce, ktoré budem môcť kombinovať a vytvárať nové. Mám doštudovanú Strednú ŠÚV v Ružomberku, ktorá mi umožnila tú najväčšiu a najkreatívnejšiu voľnosť v tvorbe. Na začiatku tohto roka som si dal s pár prioritami nástup na nadstavbu na tej istej škole v ktorej som ako doma a keďže sa mi všetky tie priority splnili, ukončil som ju. Hodlám naďalej študovať, možno že i v škole ako v budove ale hlavne študovať všetko, čo ma posunie ďalej…to môžem nájsť len na mojich preslávených cestách.

Preslávených cestách?

Síce moje konania sú ako tečúca voda, no moje nôžky ako vetrík…dobre teda, sem tam sa to môže prirovnať k tým fotónom. Letím si. Raz som tu, neraz tam a kam idem neviem sám. Však cesty sú určené na to, vari nie?

Keď si „darovával“ svoje kresby stenám na ulici, bolo to vždy tou legálnou cestou? Či máš natrénovaný rýchly beh? =)

Každý chce okúsiť zakázané ovocie. Ja som postupom času porozumel tomu, že ak sa chcem vzdať svojho strachu, musím sa vzdať i tejto aktivity. Síce som plodil ovocie a cvičil som tým pozornosť, sluch, beh a prišlo mi to ako „rola v akčnom filme“, no prinášalo mi to i tie negatívne dopady, ako je i strach z následkov, čo ma sem tam i brzdilo. Dolný Kubín má také čaro, že „bombing“ sa mi tam jednoducho už nehodí… Proste, nie je tu ani jedna jediná ohavná bytovka, ktorá by bola hodná pekného mastného „BOMBINGU“ a v tom je tá krása Kubína.

Riešiš vo svojom živote ešte niečo iné takto intenzívne?

Intenzívne? Ja sa celý život hrám so všetkým, či už texty, ktoré tvoria súčasť našej skupiny s názvom 3B1S alebo si zbehnem zadžemovať s didgeridoo na lúky s našimi mastičkami na djembe a bongá ale je tu jedna vec o ktorej sa dá povedať, že by bola intenzívna…milujem po večeroch sa túlať vo „vesmíre“. Nie nohami, listujem a študujem vesmír, ktorého plody ako je fyzika využívam vo svojich dielach. Moja tvorba je takpovediac hra s fyzikálnymi „zákonmi“.
„MÚZYkoterapia“. Každé jedno dielo ktoré teraz vidíš malo svoju cestu a príčinu. Príčinou je pocit porozumenia toho, čoho všetkého si schopný a tak to začneš skúšať, začneš tvoriť a to je tá cesta na ktorú sa vydáš. Každý jeden zvuk, vánok, vôňa, atmosféra podvedome vplýva na tvorbu ktorej sa teraz oddávaš, preto som to začal využívať. Vyťažiť čo najviac z každého nedostatku, ktorý si tým premením na to najpodstatnejšie čo vytvorí ten efekt na ktorý je sám určený. Najhoršie na „dielach“ sú plány (aj v celom živote), ktoré tvoria očakávania výsledku a tie tvoria pocit sklamania. (Najkrajšie na plánoch je to, že nikdy nevídu.) Keď vidíme ako má „dielo“ vyzerať, nevšímame si veci, ktoré k nám prichádzajú, sú prospešné no my ich zavrhneme, pretože do toho plánu nepatria. Sami si na sebe všimnete, že keď si niečo naplánujete, hneď sa vám do toho začnú pliesť iné plány, plány druhých a vy začnete byť z nich nešťastný, celý deň stresujete alebo ich jednoducho zavrhnete a tým zmaríte plán iného človeka, ktorému vďaka tomu ich plán tak isto nevyšiel. Preto neplánujem no ťažím z každého momentu v danej chvíli čo najviac smiem, na to, na čo je presne určený…

Vieš sa „umením farieb“ uživiť?

Výhradne sa živím jedlom a vodou. Ešte chvíľa a možno príde i prána.
Nie som typ peňazí, typ sna spoločnosti. Tento moment, kedy čítaš túto vetu a že si mi to vôbec umožnil, vznikol len a len vďaka tomu. Všetko čo som doteraz dosiahol, som dosiahol len tým, že som nič za to neočakával. Sám som si vyberal čo spravím, vybral to čo ma bavilo a to som urobil najlepšie ako som len vedel. Neočakával som odmenu a preto ma každá odmena potešila a posunula až sem…tu, kde to práve čítaš. Áno viem.

Tvoríš pri hudbe? Alebo je to ticho, pri ktorom ti to ide najlepšie?

Áno. Pre mňa je hudbou aj to ticho. Hudba je najväčší podnet, ktorý na tvorbu vplýva. Zvukové vlny, keď tvoríte tvoria žiarivosť farieb, tvoria švih a tempo, tvoria celú atmosféru obrazu. Je to moja meditácia, pri ktorej prichádzam na odpovede.

Ak hudba, tak?

Keď tvorím, poslednú dobu mi čarujú cesty hudby ako sú Stellardone, Astropilot, Shpongle alebo Maok. V tomto momente mi hrá hudba od Lisy Gerrard a Michaela Stearnsa, ktorú tvorili pre film Samsara. Len si to skús pustiť a prečítať… 

Každý človek je v tomto živote na ceste a snaží sa dosiahnuť cieľ (ak ním už nie je cesta). Čo je tým tvojim cieľom, respektíve, čo by si chcel najviac na svete?

Nirvánu…
No a na svete? Nirvánu všetkým…

Tvoje posolstvo (na záver).

Človek sa tak nasilu snaží byť originálnym, že sa jeho prirodzenosť stala preňho tým najťažším spôsobom existencie.

Viac z tvorby Neznámeho: www.facebook.com/radim.neznamy.