Či už idete na dovolenku alebo prespávate u niekoho na návšteve, je málo pravdepodobné, že sa vyspíte tak dobre, ako vo vlastnej posteli doma. Nie je to však tým, že nemáte vlastnú posteľ či vankúš, na ktorý ste zvyknutí. Prečo sa teda na novom mieste budíme nevyspatí?

Prečo sa prvú noc na novom mieste nevyspíte?

Tiež sa vám stáva, že keď ste na novom mieste, prvú noc jednoducho nedokážete zaspať alebo sa každú chvíľu budíte? Takých je nás zrejme viac. Tento jav má pomenovanie First night effect (efekt prvej noci) a odborníci na spánok po jeho fyziologických príčinách pátrajú už nejaký ten čas. Ako však informuje štúdia publikovaná v časopise Current Biology, zdá sa, že sa vedcom konečne podarilo urobiť krok vpred. Ak spíme na novom mieste, jedna z hemisfér nášho mozgu ostáva neustále v strehu.

Ako informuje portál My Modern Met, do štúdie bolo zapojených 35 participantov, pričom každý z nich absolvoval tzv. polysomnografické vyšetrenie spánku. Vedci sledovali ich mozgové vlny, pohyby očí či iné javy pozorovateľné počas spánku. Výskumy ukázali, že ak spíme na novom mieste, medzi hemisférami mozgu dochádza k istej asymetrii.

Jedna z hemisfér, zvyčajne ľavá hemisféra, vykazuje vyššiu úroveň aktivity, pričom aktivita bola badateľná najmä v časti mozgu, ktorá je zodpovedná napríklad za denné snenie. To znamená, že jedna časť mozgu zažíva podstatne menej hlboký spánok a vedci sa nazdávajú, že je takpovediac na stráži.

Je to obranný mechanizmus

Aby vedci svoju hypotézu otestovali, merali reakčný čas oboch hemisfér mozgu počas spánku, teda to, ako rýchlo reagujú na podnety z okolia. Ich predpoklad sa potvrdil. Ukázalo sa totiž, že hemisféra, ktorá bola bdelejšia, rýchlejšie reagovala na podnety, ako bolo napríklad štekanie psa či buchnutie dverami. Vedci to považujú za dôkaz toho, že aj keď spíme, mozog si uvedomuje, že sa nachádzame v novom neznámom prostredí a preventívne dáva pozor.

Tento jav je možné pozorovať aj vo zvieracej ríši. Napríklad, delfíny nikdy nespia celkom, spia len čiastočne, vďaka čomu môžu včas reagovať na prípadnú hrozbu, napríklad na blízkosť predátora. Vedci sa nazdávajú, že asymetria medzi fungovaním hemisfér mozgu v spánku plní u človeka podobnú funkciu. Ide o akýsi automatický obranný mechanizmus, ktorý nás má ochrániť v neznámom prostredí.

Pozri aj:

Vedcom sa podarilo zistiť, v akom veku je ľudský mozog najvýkonnejší