Mauro Prosperi sa narodil v roku 1955 v Ríme. Pracoval ako policajt, venoval sa 5-boju a neskôr sa začal zaujímať o ultramaratóny, preteky, ktoré trvali niekoľko dní. Na jednom z takýchto pretekov Prosperi prežil vlastnú smrť a to takmer doslova.

V roku 1994 sa Prosperi prihlásil na ultramaratón v Maroku. Pretek mal trvať 6 dní a celková trasa merala 251 kilometrov. Prosperi sa však počas piesočnej búrky na Sahare stratil. Búrka trvala 8 hodín, za ten čas Prosperi celkom stratil správny smer a ocitol sa uprostred neznámej nehostinnej púšte. Vtedy začal jeho boj o život…

Stratený a bez zásob vody či jedla bol odsúdený na smrť. Dezorientovaný utekal celkom zlým smerom a prebehol niekoľko stoviek kilometrov smerom do Alžírska. Podarilo sa mu nájsť starú opustenú moslimskú svätyňu, ktorá však bola celkom opustená. Dehydratovaný Prosperi sa musel uchýliť k zúfalému riešeniu. Namiesto vody pil vlastný moč a namiesto jedla musel loviť netopierov, ktoré žili pod strechou svätyne. Aby prežil musel piť ich krv a jesť surové mäso.

Medzičasom už po ňom pátral záchranný vrtulník, ktorý prelietal aj v oblasti tejto svätyne, no nepodarilo sa im zbadať vyčerpaného športovca. Prosperi bol tak zúfalý, že sa pokúsil o samovraždu. Podrezal si zápästia, no keďže bol tak dehydrovaný, hustá krv sa mu po chvíli zrazila a ranu zapchala. Postupne sa Prosperi upokojil a rozhodol sa od svätyne vyraziť s myšlienkou, že v púšti nájde pomoc, alebo smrť. Cestou v púšti pil vlastný moč, jedol hady, jašterice, kvety z kaktusov. Po 9 dňoch v púšti narazil na oázu a malé dievčatko, ktoré okamžite zavolalo pomoc. Zo saharskej oázy bol prevezený do alžírskej nemocnice. Po 10-dňoch v púšti, kde Prosperi prežil vlastnú smrť, sa od trasy odchýlil o 300 kilometrov a stratil 18 kilogramov svojej váhy. Do Talianska sa však vrátil živý a zdravý a čakalo ho tam veľké privítanie. Jeho neuveriteľný príbeh zdokumentovali National Geographic aj Discovery Channel.