Pokiaľ máme na stole veľa možností, náš mozog začne z nejakého dôvodu cítiť paniku. Namiesto racionálneho rozhodovania tak prejdeme do stresovej reakcie.
Všetci dobre poznáme vylučovaciu metódu. Podľa Glimchera je však práve táto metóda zásadným nástrojom na zlepšenie našich rozhodovacích schopností.
Predstavte si, že vám niekto dá na výber zo šiestich sladkostí, z čoho jedna z nich je vaša obľúbená. Napriek tomu, že by ste za normálnych okolností zvolili tú obľúbenú, podľa neurovedca ju v takýchto momentoch „existencia ostatných sladkostí vcucne do seba“.
Podľa názoru experta je preto najlepšie vždy začať od konca – a teda zamyslieť sa, ktorá voľba je úplne najhoršia.
„Potom vyberiete tú druhú najhoršiu… no a eventuálne začnete naberať viac a viac istoty o tom, ktorá možnosť je tou najlepšou“.
Je však nutné upozorniť, že proces vylučovania vás unaví o čosi viac. Hoci je finálne rozhodnutie jednoduchšie, pred konečnou voľbou musíte totiž absolvovať proces rozhodovania viackrát. Glimcher preto odporúča, aby sme si na dôležité rozhodnutia vyčlenili čas, kedy máme viac duševnej energie.
Pokiaľ si však z tejto mechaniky urobíte rutinu, výsledný efekt bude stáť za to.
Výborná presvedčovacia taktika
Ako dodáva Niro Sivanathan, profesor organizačného správania na London Business School, podobný princíp by sme mali využiť aj v prípade, pokiaľ chceme niekoho presvedčiť o svojom argumente.
„Ľudia často urobia chybu v predpoklade, že pokiaľ si chcú niekoho získať, musia im poskytnúť veľa dát,“ hovorí. „Menej je viac. Ak máte jeden kľúčový argument, mali by ste ho sebavedomo položiť na stôl namiesto toho, aby ste mali potrebu vymenovať mnoho ďalších“.
Nahlásiť chybu v článku