Nejeden vedec priniesol obrovskú obetu, aby pomohol svetu posunúť sa vpred. Zaradil sa medzi nich aj herpetológ Karl Patterson Schmidt. Keď ho pohrýzol jedovatý had, nebral ohľad na vlastné zdravie. Vede bol oddaný do poslednej minúty a priebeh svojho umierania detailne zaznamenával.

Podcenil nebezpečenstvo

Ako informuje web Britannica, Karl Patterson Schmidt sa narodil v roku 1890 v americkom Illinois. Zoológia sa stala jeho celoživotnou vášňou, no venoval sa najmä hadom. Stal sa popredným odborníkom v oblasti herpetológie a významne prispel do vedeckej literatúry týkajúcej sa obojživelníkov a hadov. Vo svojej práci napríklad dokázal, že rozšírenie živočíchov je do značnej miery podmienené podnebím a miestnymi fyzikálnymi podmienkami. Stal sa tiež prezidentom Americkej spoločnosti ichtyológov a herpetológov.

To, čo bolo jeho najväčšou vášňou, sa mu ale napokon stalo osudným. Podľa webu Amusing Planet počas jeho bohatej kariéry prešlo Schmidtovými rukami obrovské množstvo hadov, vrátane tých jedovatých a veľmi nebezpečných. Aj ten najskúsenejší odborník ale môže urobiť chybu. V roku 1957 mu riaditeľ zoo v Lincolnovom parku poslal na identifikáciu mladého hada. Išlo o bojgu africkú (Dispholidus typus, had známy aj ako boomslang).

Žiaľ, napriek svojim skúsenostiam a znalostiam Schmidt podcenil nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Na manipuláciu s hadom údajne nepoužil štandardné procedúry, aby sa uhryznutiu vyhol, nie je ale jasné prečo. Tie sa totiž zvyčajne dodržiavajú, aj keď je jasné, že had nie je jedovatý a človeka nezabije. Kým spolu s kolegami hada skúmal, bojga sa herpetológovi znedazdajky zahryzla do palca na ľavej ruke. Možno k tomu viedol fakt, že Schmidt, podobne ako mnohí iní herpetológovia v tom čase, neveril, že jed bojgy africkej je dostatočne silný na to, aby zabil dospelého človeka, hoci viacero odborných štúdií dokazovalo opak.

Nič netušiac písal svoj denník smrti

Schmidt vo svojom denníku popísal, že had doširoka otvoril papuľu a zahryzol sa do neho. Podľa Discovery Magazine sú bojgy zvláštne tým, že ústa dokážu otvoriť tak, že nimi vytvoria takmer 180-stupňový uhol. Vďaka tomu dokážu svoje jedovaté tesáky zaboriť poriadne hlboko.