V decembri to bude už rok, čo svet zasiahol nový koronavírus. Ten si dovedna vyžiadal už viac ako milión obetí a nakazilo sa ním viac ako 37,5 milióna ľudí. COVID-19 je ochorenie, nad ktorým mnohí stále len mávajú rukami neuvedomujúc si jeho reálnu hrozbu. Nejde pritom o jedinú nákazlivú chorobu, ktorá svet už ohrozovala. Svet bojoval s viacerými epidémiami, niektoré však neboli vôbec smrteľné a niektoré boli len lokálneho charakteru. Podobne ako tá v Tanzánii v roku 1962.
Nikto na ňu neumrel, teda aspoň sa o tom nikde nehovorí, no nakazila sa ňou minimálne viac ako tisícka ľudí v celej Tanzánii. Ako hovorí viacero zdrojov, išlo o mimoriadne nákazlivú chorobu, ktorú nešlo zastaviť a trvala až príliš dlho. Tentoraz však nie je reč o žiadnej exotickej chorobe, ale o niečom úplne bežnom, s čím máte skúsenosť istotne aj vy.
Tanzániu postihla epidémia smiechu
Písal sa január 1962, keď obyvatelia dedinky Kashasha ležiacej na západnom brehu Viktóriinho jazera spoznali odvrátenú stranu smiechu. Ten bol totiž zodpovedný za niekoľko mesiacov trvajúcu epidémiu, pre niekoho možno neuveriteľnú. Obyvatelia dedinky v Tanzánii (vtedy Tanganika) sa však skutočne museli popasovať s epidémiou smiechu, ktorá sa navyše dostala aj do ďalších okresov.
Celé to odštartovali tri žiačky v miestnej misijnej internátnej škole, ktoré sa rozosmiali a nevedeli s tým prestať. Dodnes sa ani poriadne nevie, čo ich záchvat smiechu odštartovalo, bol však tak nákazlivý, že mu prepadli aj ďalšie žiačky. Tu však všetko prestáva byť smiešne, pretože aj keď to vyzerá ako pomerne veľká zábava, príjemné to nebolo.
Niektoré žiačky sa upokojili po pár hodinách, iné sa smiali niekoľko dní. Podľa dostupných údajov epidémia na misijnej škole trvala tri mesiace a nedarilo sa ju nijak upokojiť. Vedenie školy sa preto rozhodlo ju dočasne uzavrieť a žiačky poslali domov. Smiechom sa vtedy nakazilo len na predmetnej škole vyše 60 % študentov. Zatvorením školy a poslaním jej študentiek domov sa ale nákazu podarilo akurát tak rozšíriť ďalej.
Epidémia smiechu sa následne rozšírila aj do dedinky Nshamba, odkiaľ niekoľko dievčat zo školy pochádzalo. Nákaza sa šírila ďalej, najmä medzi jej mladšími obyvateľmi. A šírila sa ďalej aj v ďalších školách a predpokladá sa, že tejto epidémií prepadlo viac ako 1000 jednotlivcov v celkovo 14 školách i dedinách naprieč celou Tanganikou.
Okrem smiechu aj plač či plynatosť a kŕče
Smiech však nebol jediným príznakom tejto epidémie. U mnohých neustály smiech sprevádzali aj bolesti, mdloby, dýchacie problémy, vyrážky, plač, krik a pridružila sa aj plynatosť. Nekontrolovateľné záchvaty smiechu vyšetrovali celé skupiny lekárov a odborníkov. U „obetí“ smiechovej nákazy sa však nezistilo žiadne ochorenie, nepodarilo sa potvrdiť ani prítomnosť akéhokoľvek vírusu či baktérie. Žiadny z nakazených nebral drogy, vylúčená bola aj kontaminácia vody či potravín. Čo teda za záchvatmi smiechu stálo?
Mnoho odborníkov sa nazdáva a zároveň poskytuje jediné rozumné vysvetlenie, že záchvaty smiechu boli vyvolané stresom. Tanganika, v roku 1962 oslavovala nezávislosť a mnoho jej obyvateľov pociťovalo stres z nových, dovtedy nepoznaných, možností, ktoré sa naskytli. Viacero študentov vtedy potvrdilo, že celá situácia v nich vyvoláva stres, pretože od nich mnohí očakávali veľa. No a jedným z prejavov stresu je smiech, ktorý môže mať rôznu intenzitu a ktorý môže prerásť až do masovej psychogénnej hystérie (MPI). A to sa v podstate stalo aj v Tanzánii.
Masová hystéria smiechu
MPI, ktorú poznáme aj pod pomenovaním ako kolektívna alebo skupinová hystéria, najčastejšie postihuje ženy, stáva sa však, že ňou môžu trpieť aj muži. V podstate však ide o akýsi kolektívny prelud – viacerí ľudia sa v približne rovnakom čase začnú cítiť chorí, aj napriek tomu, že nie sú a neexistuje pre to žiadny objektívny medicínsky dôvod. V tom najjednoduchšom vysvetlení môžeme o MPI hovoriť ako „o veci, ktorá postihne aj niekoho iného, aj keď ho vlastne nepostihuje“ a môže to prerásť v niečo väčšie – ako napríklad kedysi v Tanganike.
MPI sa pritom nemusí prejaviť len ako záchvat smiechu alebo plaču. Odborníci psychologických odborov dokázali takto preukázať masové psychogénne hystérie, ktoré sa prejavovali napríklad skupinovou bolesťou hlavy, kašľom, hnačkou, zvracaním, bolesťami brucha, nádchou, slabosťou a podobne.
Hystéria alebo epidémia smiechu v Tanzánii v roku 1962 však bola prvým zdokumentovaným prípadom, kedy sa masovo začal šíriť smiech a v ešte tak veľkom meradle. Patrí dokonca aj medzi medicínske príklady toho, že smiech skutočne nákazlivý je.
Atlas Obscura, HN Online, Chicago Tribune, The Guardian, SME
Nahlásiť chybu v článku