Možno ste o ňom ešte nepočuli, no istotne ste sa mu minimálne raz v živote už venovali. Reč je o takzvanom phubbingu, fenoméne 21. storočia, ktorý dokáže uraziť každého.
Pojem „phubbing“ vznikol zložením dvoch anglických slovíčok, a to „phone“ (teda v preklade „telefón“) a „snubbing“ (teda v preklade „urážanie“). Po vysvetlení tejto etymológie už vám zrejme bude jasné, kam celá táto téma bude smerovať. Phubbing je totiž vec, ktorej sa venuje nevedomky každý z nás a vysvetlil ju nedávno aj vedecký portál IFL Science.
Ignorácia v prospech smartfónu
Jednoducho by sa to dalo vysvetliť ako ignorácia niekoho v prospech svojho smartfónu. A aj keď ste sa phubbingu istotne aspoň raz za život venovali aj vy, vedci najnovšie prišli na to, že sklony k nemu majú špecifické skupiny ľudí.
Tento fenomén je podľa odborníkov na sociálne správanie spojený so všetkými druhmi nepriaznivých výsledkov – od nižšej kvality komunikácie po vyššiu mieru osamelosti a depresie.
„Iróniou je, že phubbing vás má spojiť, pravdepodobne s niekým prostredníctvom sociálnych médií alebo textových správ,“ uviedla psychologička z univerzít v Stanforde a Yale Emma Seppäläová pre časopis Time v roku 2018. No aj keď ale má vzťahom pomáhať, veľmi jednoducho dokáže iné vzťahy, ktoré prebiehajú v daný moment a v skutočnom svete, narušiť.
Prečo, to snáď netreba hlbšie rozpitvávať. Nikto totiž nechce byť na spoločnom stretnutí ignorovaný, zatiaľ čo jeho partner sa venuje radšej svojmu telefónu.
Druh závislosti
Tu sa natíska tiež aj otázka bezpečnosti phubbingu. Hneď niekoľko štúdií totiž naznačilo, že môže ísť o nebezpečnú zábavku. Množstvo phubberov totiž vykazuje podobné príznaky ako ľudia závislí od drog. Ak nemajú po ruke svoj telefón, trpia abstinenčnými príznakmi.
Najväčším problémom phubbingu je ale aj to, že negatívne ovplyvňuje sociálne väzby na všetkých úrovniach. Teda priateľské, pracovné, no v neposlednom rade aj rodinné.
Phubbingu je v konečnom dôsledku veľmi ťažké sa vyhnúť. Každý z nás sa totiž z času na čas aj pri spoločnom programe s priateľmi pozrie na svoj smartfón a viac registruje to, čo vidí na obrazovke a realitu okolo seba akosi vypína. Vedcom sa ale podarilo zistiť, ktoré skupiny ľudí sú na phubbing najnáchylnejší a výsledky možno prekvapia.
Dá sa s tým aj bojovať
Náchylnejší sú totiž tí jednotlivci, ktorí trpia sociálnymi úzkosťami či depresiami. V mobilných telefónoch a svete sociálnych sietí, do ktorého sa práve cez smartfón vedia dostať najjednoduchšie, tak hľadajú rôzne formy útechy, ale aj uspokojenia. Skrátka, musia byť neustále v obraze a je im jedno, že je to často aj za cenu narušených medziľudských vzťahov v skutočnom svete.
Nebezpečenstvo phubbingu totiž spočíva najmä v tom, že ten, kto sa mu (možno aj nevedomky) venuje práve vo chvíli, kedy mu jeho komunikačný partner (napríklad manželka alebo pokojne aj vlastné dieťa) rozpráva niečo dôležité (napríklad svoj aktuálny najväčší zážitok), on ho ignoruje, respektíve počúva len „napoly“. V komunikačnom partnerovi to teda môže vzbudzovať nezáujem a ohrozuje to aj spoločenské hodnoty, ako sebaúctu alebo spolupatričnosť. Nehovoriac o vzbudzovaní pocitov frustrácie či pochybností o sebe samom.
Ako proti phubbingu bojovať? Riešenie môže byť jednoduchšie, než ste si mysleli. Stačí nebrať so sebou smartfón úplne všade a ak už, nechajte ho odložený mimo svoj dohľad, napríklad v taške. Verte nám, že to bude zaručene fungovať.
Nahlásiť chybu v článku