Nadmerné opaľovanie bez ochrany môže spôsobiť stratu pigmentu, starnutie či dokonca rakovinu kože. Nadmerné opaľovanie, nepoužívanie solárnej ochrany a aj iné faktory môžu podľa dermošpecialistky Dr. Max Veroniky Blahovej viesť k poškodeniu až zániku melanocytov, čo sú bunky, ktoré produkujú melanín, hnedé kožné farbivo.
„Trendom posledných rokov už, našťastie, nie je tmavohnedé opálenie a dnes sa oveľa viac prihliada na bezpečnosť a zdravie našej pokožky. Koža je tzv. pamäťový orgán, pamätá si neuvážené správanie z mladosti a niekedy nám to ,zráta’ práve týmto spôsobom,“ vyhlásila pre Tlačovú agentúru SITA Veronika Blahová.
Prudké zápalové zmeny v koži
Po prudkej a vysokej expozícii UV žiareniu môže dôjsť k prudkým zápalovým zmenám v koži, sčervenaniu a tvorbe pľuzgierov. Pri tomto procese hrá aktívnu úlohu aj imunitný systém a práve tento zápal môže byť spúšťačom autoimunitných procesov proti melanocytom.
„Základným klinickým znakom straty pigmentu kože je biela škvrna na koži rôznej veľkosti a tvaru, obyčajne bez subjektívnych príznakov. Diagnostika patrí vždy do rúk odborníka, kožného lekára. Biele škvrny na koži na základe straty pigmentu môžu vznikať aj po určitých zápalových kožných ochoreniach, po pôsobení určitých chemických látok, po poraneniach kože,“ spresnila kožná lekárka z AGEL Clinic Ľudmila Žigová.
Vznik kožných nádorov
Jedným z častých nepriaznivých účinkov UV žiarenia na kožu je aj vznik kožných nádorov, ktoré sú spúšťačom rakoviny kože. UVB žiarenie s kratšou vlnovou dĺžkou sa zachytáva v povrchových vrstvách kože. Pri nadmernej expozícii môže dôjsť k poškodeniu buniek kože s následným nekontrolovaným rastom, ktorý môže prerásť do nádorového bujnenia.
Ďalším negatívnym dôsledkom dlhodobého alebo nezodpovedného opaľovania je, že pokožka rýchlejšie starne. Uvádza sa, že až 80 % starnutia spôsobuje UVA žiarenie, označované aj ako dlhovlnné, ktoré je zodpovedné za poškodzovanie kolagénu, ktorý zabezpečuje pevnosť a pružnosť pleti. Okrem toho slnko kožu vysúša, zbavuje ju hydratácie, vytvára vrásky a pigmentové škvrny, ktoré pridávajú vek.
Opaľovacie krémy s SPF
Pred negatívnymi dopadmi nás dokážu chrániť opaľovacie krémy s SPF. Táto skratka predstavuje ochranný faktor proti slnečnému žiareniu (Sun Protection Factor). „Hodnota SPF udáva, za aký dlhý čas po nanesení hrozí spálenie kože v porovnaní s tým, keď by ste si ju nenaniesli. Napríklad, ak podľa typu vašej pokožky môžete na slnku bez spálenia stráviť 10 minút, po nanesení krému s SPF 25 je to 250 minút,“ vysvetľuje lekárna Žigová.
Aká hodnota SPF je vhodná pre vašu kožu, závisí od prirodzenej pigmentácie kože a obsahu ochranného melanínu v koži, teda či máte svetlú alebo tmavšiu kožu. Svetlá koža potrebuje vyššiu hodnotu SPF, v našich zemepisných končinách 30 a na dovolenke alebo pri dlhšom pobyte na slnku 50. Tmavší typ kože umožňuje nižší SPF 15 až 20 v našich zemepisných šírkach, dovolenka najmä prvé dni 50.
Pri ochrane kože pred UV žiarením je podľa odborníčky potrebná ochrana aj pred UVA. Na ochranných prostriedkoch s kombinovanou ochranou pred UVA aj UVB je uvedený SPF a za ním znamienko „+“. Veľmi dôležité je tiež dbať na to, aby ochranné slnečné prostriedky boli vodoodolné, pretože kontakt s vodou a potenie znamená narušenie súvislej vrstvy ochranného prostriedku a tým nedostatočnú ochranu.
„Slnku by sme mali vyhnúť v čase najsilnejšieho žiarenia, od 10 do asi 16 hodiny a vyhľadávať vonkajšie aktivity mimo týchto hodín. SPF ochrana môže byť používaná denne počas celého roka, alebo minimálne od prvého slnka na jar do neskorej jesene. Spájať si používanie opaľovacích prípravkov iba časom dovoleniek pri mori je nebezpečné, väčšinu UV žiarenia totiž dostávame do kože mimo obdobia dovoleniek,“ zdôrazňuje dermošpecialistky Blahová. Podľa jej slov pri opaľovaní treba dávať veľký pozor najmä na deti, tie najmenšie do troch rokov by sa slnku vystavovať nemali vôbec, väčšie majú tráviť čas vonku skôr v tieni, chránení opaľovacími produktami, oblečením s SPF ochranou a pokrývkou hlavy.
Nahlásiť chybu v článku