Vojna dokáže vytvoriť príbehy, z ktorých sa udivujeme aj po desiatkach rokov od jej skončenia. A taký je aj príbeh neobyčajného kocúra, pôvodne „Nemca“, ktorý sa však počas vojny stal „Britom“ a maskotom viacerých lodí. Tie však napokon išli ku dnu. 

Pôsobenie na Bismarcku

Pýchou nemeckého námorníctva 2. svetovej vojny Kriegsmarine bola bojová loď Bismarck pomenovaná podľa nemeckého kancelára. Začali ju stavať ešte v roku 1936 a na jeseň 1940 sa Bismarck podrobil prvým skúšobným plavbám. V marci 1941 sa presunul na sever okupovaného Poľska, do Gdanského zálivu a 12. mája sa začala jeho prvá operácia. Úlohou Bismarcku bolo prejsť ponad Britské ostrovy až do severného Atlantiku a tam napádať spojenecké konvoje.

Štvornohý námorník

Posádku Bismarscku tvorilo až 2 600 mužov. Nevedno, ktorý z nich si mal údajne na palubu zobrať so sebou aj kocúra. Zvieratá na veľkých lodiach neboli zase až tak neobvyklé, slúžili na odreagovanie a zabavenie námorníkov a tiež plnili úlohu maskota.

Keď Bismarck spolu s ďalšou nemeckou loďou boli 24. mája v oblasti Norfolku a Suffolku, tam už o nich vedeli Briti a postavili proti nim vtedy najväčší bojový krížnik Hood a bojovú loď Prince of Wales. Začal sa boj a aj kvôli chybe Britov sa najmä s pomocou Bismarcku podarilo potopiť krížnik Hood. Bismarck bol mierne poškodený, avšak stále bojaschopný a zamieril do Brestu.

Briti boli, samozrejme, nahnevaní veľkou stratou a 26. mája Bismarck obkľúčili veľkou prevahou. Nastala delostrelecká paľba a zaútočili tiež torpédoborce. Napriek tomu, že Nemci na Bismarcku sa už vzdali, Briti v útoku pokračovali. Chceli odvetu za potopenie Hooda a tou bolo zničenie Bismarcku, čo sa im aj podarilo. Pýcha Kriegesmarine išla ku dnu. Niektoré zdroje však uvádzajú, že Bismarck potopili napokon samotní Nemci, aby sa nedostal do rúk Spojencov.

Z vyše dvojtísícovej posadky sa zachránilo približne 100 mužov. Keď okolo prechádzal torpédoborec HMS Cossack, členovia posádky si všimli, že na troskách pláva aj premočený a uzimený kocúr. Zľutovali sa nad ním a zachránili ho. Dostal meno Oscar, čo je odvodené z kódového označenia muž cez palubu, uvádza archive.org. Oscar sa okamžite sa stal miláčikom posádky, veď kocúra z potopenej lode nezachraňujú každý deň.

V službách Britov

Oscar tak prezliekol kabát a „prebehol“ na druhú stranu, no nikto mu to nezazlieval. Tak ako na Bismarcku, aj na Cossacku slúžil na pobavenie posádky či na chytanie myší, ktorých bolo všeobecne na lodiach neúrekom.

Na Cossacku slúžil niekoľko mesiacov. Úlohou tejto lode bolo vykonávať sprievod konvojom v Stredozemnom mori a tiež v severnom Atlantickom oceáne. 24. októbra 1941 bol však pri sprevádzaní konvoja z Gibraltáru do Veľkej Británie Cossack vážne poškodený torpédom nemeckej ponorky U-563, uvádza kniha Sea War 1939-1945.

Bola snaha Cossack odtiahnuť naspäť do Gibraltáru, avšak v dôsledku veľkého poškodenia smeroval ku dnu. Pri počiatočnom útoku zahynulo 159 členov posádky, avšak Oscar útok prežil a ocitol sa na Gibraltári.

Tretia a posledná loď

Oscar prežil už druhé potopenie lode a bol presunutý na lietadlovú loď HMS Ark Royal. Tam už o úžasnom Oscarovom príbehu vedeli a dali mu prezývku „Nepotopiteľný Sam“. Mimochodom, Ark Royal sa vo veľkom zaslúžil o to, aby bol Bismarck potopený.

Ark Royal bola tiež označovaná ako šťastná loď, lebo zvládla niekoľko bojových misií. Na Ark Royal však Oscar, po novom už Sam, nepôsobil dlho. Keď sa loď vracala z Malty, bola spozorovaná nemeckou ponorkou U-81 a bola ťažko poškodená torpédami. Nastala explózia a rýchla evakuácia. Na Sama sa vtedy nemyslelo, každý sa snažil zachrániť si svoj život.

Všetci námorníci sa zachránili, no Sama nikde nebolo. Ark Royal sa pokúsili odtiahnuť, no potopil sa 30 kilometrov od Gibraltáru. Keď však okolo lode prechádzal motorový čln s námorníkmi, zbadali čiernobielu mačku ako sa drží plávajúceho kusu dreva. Bol to Nepotopiteľný Sam. Námorníci uviedli, že ho našli nezraneného, ale značne nahnevaného. Aby aj nie, keď sa na neho zabudlo a on musel na záchranu vynaložiť ďalší zo svojich deviatich životov.

Potopenie Ark Royal znamenalo koniec Samovej námorníckej kariéry. Aj ak neveríte na poverčivosť, rýchle potopenie troch lodí, na ktorých sa nachádzala stále tá istá mačka, už čosi aspoň naznačuje.

Ako o zaslúžilého veterána sa ale o Sama dobre postaralo. Najprv ho presunuli do kancelárie guvernéra Gibraltáru a potom išiel do Veľkej Británie, kde prežil zvyšok vojny v námorníckom dome v Belfaste nazývanom „domov námorníkov“. Sam žil po vojne ešte ďalších spokojných 10 rokov, keď v roku 1955 zomrel, ako uvádza kniha 100 Cats Who Changed Civilization: History’s Most Influential Felines.

Je to skutočne tak?

Príbeh o Nepotopiteľnom kocúrovi je tak fascinujúci a neuveriteľný, až sa naskytá otázka, či je to všetko naozaj pravda. O tom sa vedú historické debaty a pravdu sa asi už nikdy nedozvieme.

Existujú ale fotografie mačky označené ako Oscar či Sam, avšak zjavne ide o dve rozdielne mačky, keďže jedna je pruhovaná a druhá je čiernobiela. Mohlo teda ísť aj o dve rozdielne mačky, ktoré slúžili na lodiach a ich príbehy sa spojili dokopy.

Navyše si nikto z preživších na Bismarcku nepamätá, že by na palube bola naozaj nejaká mačka, uvádza portál purr-n-fur.org. Mohlo teda ísť iba o nejakú námornícku legendu či dokonca o memento voči posádke Bismarcku, ktorých Briti ostreľovali, aj keď sa už vzdali. Tým, že pôvodne nemecká mačka z Bismarcku sa nachádzala na dvoch britských potopených lodiach, sa tak akoby vyrovnali pomyselné misky váh.

Príbeh o nepotopiteľnom kocúrovi sa dostal aj do kultúry a ak náhodou niekedy pôjdete do Národného námorníckeho múzea v anglickom Greenwichi, môžete tam uvidieť pastelový obraz kocúra označeného ako Oscar, mačka z Bismarcku – mačky, ktorá je nepochybne jedným z najvýznamnejších zvieracích hrdinov 2. svetovej vojny.

Pozri aj:

Spláchol záchod a potopil ponorku. Nacistický kapitán urobil pri vykonávaní potreby osudnú chybu