Ľudská činnosť totiž zapríčinila, že sa planéta prehrieva, ubúda miesto pre život, dvíhajú sa hladiny oceánov, no pitnej vody je čoraz menej. Mnohé krajiny sa ocitli v kritickej situácii a jednou z nich je aj India.
Chennai, mesto kultúry
Indické mesto Chennai sa nachádza na pobreží Bengálskeho zálivu. Je to hlavné a najväčšie mesto štátu Tamilnád a zároveň je s počtom obyvateľov šplhajúcim sa k 7 miliónom aj 6. najväčším indickým mestom. Vzhľadom na počet obyvateľov je samozrejmosťou, že sa mesto stalo zároveň aj kultúrnym a ekonomickým centrom krajiny. Zaujímavosťou je, že Chennai je zároveň hodnotené ako jedno z najbezpečnejších miest v Indii. Navyše, každý rok sem zo všetkých kútov krajiny pricestuje mnoho turistov nielen kvôli krásam mesta, ale aj kvôli dostupnejšiemu zdravotníctvu.
Nanešťastie, podobne ako mnohé iné veľké mestá, aj Chennai čelí ťažkostiam, ako napríklad vyššej miere znečistenia, logistickým či socioekonomickým problémom. Jedným z mimoriadne aktuálnych a pálčivých problémov je v súčasnosti nedostatok pitnej vody. Keď začali vznikať prvé mestá, boli umiestnené strategicky tak, aby mali obyvatelia dobrý prístup k vode a aby si dokázali zadovážiť všetko, čo by k životu mohli potrebovať. Vďaka vode mohli pestovať plodiny, chovať dobytok, loviť ryby a využívať lodnú dopravu bez značnej námahy.
Aj keď si nedostatok vody väčšinou spájame s rozvojovými krajinami, situácia nie je priaznivá ani v mestách, ako napríklad Tokio, Londýn či Peking. Medzi mestá, ktoré trpia akútnym nedostatok pitnej vody, patrí aj Chennai. V tomto prípade však nedostatkom nemyslíme to, že sa zásoby vody stenčujú, tu už sa totiž celkom vyčerpali.
Zásoby vody sa vyčerpali
Ako sa niečo takéto vôbec mohlo stať? Populácia sa rozrastá a mestá dnes tiež rastú závratnou rýchlosťou, neraz bez ohľadu na to, aké to bude mať následky. Chennai napríklad pozabudlo na to, aká je dôležitá infraštruktúra. Kedysi boli medzi dedinami vybudované plytké a veľké jamy zvané erys, ktoré zabraňovali potopám no zároveň zabezpečili, že obyvatelia mali dostatočné zásoby.
Dnes to však už neplatí. Na jednej strane si rozrastajúce sa mesto odstrihlo cestu k zásobám vody, na strane druhej ho však ohrozujú drastické obdobia sucha vystriedané prudkými záplavami. Kedysi mali obyvatelia istotu, že sa v októbri alebo v novembri objavia monzúnové dažde, už niekoľko rokov to však neplatí, občas zaprší, inokedy zas nie.
Postupne, už od roku 1920, sa mesto v čoraz väčšej miere muselo spoliehať na vzdialené zdroje vody. Na mieste, kde boli kedysi tisícky nádrží, je dnes sucho. Dokonca aj najväčšia nádrž s pitnou vodou bola nahradená zónou zameranou na automobilovú výrobu. Ďalšie nádrže nahradili rafinérie, elektrárne či smetiská. Mesto muselo situáciu začať riešiť nezvyčajným spôsobom, od 7. júla tohto roka privážajú vodu pre 7 miliónov obyvateľov vlaky.
Denne sa do nádrží vo vagónoch naloží 10 miliónov litrov vody a dovážajú sa z viac ako 200 kilometrov vzdialeného mesta Jolarpet. Samozrejme, už sa začalo pracovať na potrubí, ktoré by vodu zabezpečilo, projekt však nie je možné dokončiť zo dňa na deň. Podobný osud zrejme čaká aj ďalšie indické mestá, keďže milióny ľudí závisia od povrchovej vody z jazier a riek, žiaľ, až 65 percent nádrží je už celkom bez vody.
Ako je to s vodou na Slovensku?
Čo by sa stalo, keby sa niečo podobné stalo na Slovensku? Chennai je len jediné mesto a Slovensko má menej obyvateľov v celom štáte, to však neznamená, že podobná situácia nemôže nastať aj u nás. Našťastie, teraz si môžete pokojne napustiť vodu priamo z kohútika, Enviroportál totiž uvádza, že kvalita vody sa pravidelne monitoruje a voda je nezávadná.
Väčšinu vody získavame z podzemných vôd, časť sa však čerpá aj z povrchových zdrojov. V horských oblastiach zas obce čerpajú vodu z prameňov, na ktoré je Slovensko bohaté. Najväčšou zásobárňou pitnej vody je však na Slovensku Žitný ostrov a ďalšie podzemné zdroje sa nachádzajú v západnej aj vo východnej časti krajiny.
Portál Euractiv informuje, že aj keď sú klimatické zmeny badateľné aj u nás, v niektorých regiónoch ovplyvnia podzemnú vodu až o desiatky, ba stovky rokov. Na druhej strane však varuje, že v nasledujúcich rokoch klesne ročný úhrn zrážok a do roku 2 100 klesne množstvo využiteľných vodných zdrojov o 30 až 50 percent.
Ak sa scenár naplní, Slovensko budú trápiť dlhé obdobia sucha, a to najmä v lete a na jeseň. Striedať ich budú silné búrky a povodne, ktoré miestami už dnes naberajú poriadne na intenzite. Sprevádzať ich môžu dokonca aj tornáda. Navyše, problémom je neraz kontaminácia. Už dnes je kontaminovaných veľa zdrojov pitnej vody, vrátane Žitného ostrova.
Veda na dosah, UVZSR, BBC, Wikipedia, Forbes, Euractiv
Nahlásiť chybu v článku