Foto: Archív TASR, Edmund Pelpliński [Public domain], via Wikimedia Commons

Solidarita je symbolom protikomunistického odboja v Poľsku, ale aj inšpiráciou ďalších krajín sovietskeho bloku.

Dnes si pripomíname jednu z najvýznamnejších kapitol dejín Československa. Pri spomienke na 35. výročie Nežnej revolúcie však nezaškodí ponoriť sa hlbšie do súvislostí. Zmena politických pomerov v Československu, a vlastne i v celej strednej a východnej Európe, by totiž možno ani neprišla nebyť udalostí, ktoré sa odohrali ešte niekoľko rokov pred protestmi študentov na pražskej Národnej triede. „Nie ma wolności bez Solidarności,“ hovorilo sa vtedy o vízii slobody v Poľsku.

Článok pokračuje pod videom ↓

V centre mesta Gdansk, tam, kde kedysi dávno vytvorili umelé rameno rieky Visly, stojí od roku 2014 jedinečné múzeum. Práve tu, za vstupnou bránou Európskeho centra Solidarity, nad ktorou sa hrdo týči nápis Stocznia Gdańsk (Gdanské lodenice), poľská komunistická vláda na začiatku 70. rokov krvavo potlačila prvé štrajky miestnych robotníkov, aby sa tí mohli nasledujúce desaťročie púšťať do ďalších a ďalších protestov. A na konci 80. rokov im mohla celá stredná Európa ďakovať za slobodu získanú bez prelievania krvi.

Foto: Pomorska Regionalna Organizacja Turystyczna

Mäso zdraželo o 70 %, cukor dvojnásobne

Len niekoľko dní pred Vianocami v roku 1970 predstavitelia Poľskej zjednotenej robotníckej strany náhle a umelo navýšili ceny mäsa, múky a iných bežných potravín, píše Historická revue. Príčinou mala byť údajná slabá tohoročná úroda.

V dôsledku toho sa v Poľsku rozpútali demonštrácie, protesty a štrajky obyčajných ľudí, ktoré vznikli bez akéhokoľvek politického pozadia. Poľské politbyro na potlačenie štrajkov nasadilo po celej krajine 27-tisíc vojakov, stovky tankov a obrnených vozidiel. Výsledkom boli desiatky mŕtvych, koľko presne, to dodnes nikto nevie. Na pracovníkov lodeníc v Gdansku strieľali priamo pred bránou do múzea, spomínaného v úvode.

Prevoz zraneného po demonštráciách v Gdyni v roku 1970, foto: Edmund Pelpliński [Public domain], via Wikimedia Commons
Ceny základných potravín však vláda po potlačení protestov robotníkov predsa len znížila a umelo zmrazila. Nízke ceny a vysoký dopyt však v nasledujúcich rokoch viedli k nedostatku základných potravín dennej spotreby. Vládnuca komunistická strana v snahe znížiť dopyt, opäť a tentoraz ešte výraznejšie zvýšila ceny. Cena mäsa stúpla o 70 %, cukor zdražel o 100 %. A scenár sa opakoval. Nespokojní ľudia začali štrajkovať, armáda protesty potlačila, menej strieľala a viac zatýkala.

Tentokrát bol však výsledok iný. Po celom Poľsku začalo rásť povedomie o slobodnom verejnom živote, vznikali tajné opozičné hnutia a spoločnosť začala túžiť po zmene. Národné povedomie o slobodnom Poľsku ešte zosilnelo po tom, ako sa Karol Wojtyla stal rímskym pápežom. „Nechajme Ducha svätého zostúpiť a obnoviť tvár zeme. Tejto zeme,“ povedal Ján Pavol II. pred polmiliónovým davom vo Varšave v roku 1979, vyzývajúc tak na trpezlivosť a vieru v spoločenskú zmenu v tradične silno kresťanskom Poľsku, uvádza web Poland.

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články