Vysoká horúčka, kašeľ, bolesti hlavy a celého tela, únava. Ochorenie sa prenáša kvapôčkou, vzduchom pri kýchaní, kašľaní aj rozprávaní. Vírus sa na človeka preniesol zo zvieracej ríše, početné prípady sa objavili už všade vo svete a Svetová zdravotnícka organizácia vyhlasuje stav globálnej pandémie. Nehovoríme však teraz o novom koronavíruse. Je rok 2009 a svet zachvátila pandémia chrípky H1N1.
V priebehu dejín sa muselo ľudstvo vysporiadať s mnohými epidémiami a pandémiami. Niekedy to bolo jednoduché, inokedy podstatne náročnejšie, vždy sa mu však ochorenie nakoniec podarilo poraziť. Najviac ľudských obetí si vyžiadali morové a chrípkové epidémie, veľký počet obetí sa pripisuje aj vírusu HIV/AIDS, ktorý je taktiež často označovaný za pandémiu. Koronavírusy MERS a SARS sú v tomto porovnaní len veľmi slabými epidémiami, ostáva veriť, že prepisovať históriu nebude dramaticky ani pandémia ochorenia COVID-19.
Za posledné dve desaťročia sa vo svete objavilo niekoľko epidémií, z ktorých dve prepukli až do pandémií. Ak nerátame súčasný stav, naposledy Slovensko bojovalo s pandémiou v roku 2009. Chrípke ošípaných vtedy na našom území podľahlo minimálne 56 ľudí. Celosvetovo ich podľa odhadov bolo viac ako 250-tisíc.
Chrípka mnohých názvov
Dostala niekoľko pomenovaní. Nazývali a dodnes ju nazývajú Mexickou chrípkou podľa epicentra pandémie, aj chrípkou ošípaných (alebo prasacou chrípkou) nakoľko vznikla mutáciou chrípkového vírusu, ktorý sa bežne vyskytuje u ošípaných. V rokoch 2009 a 2010 sa jej hovorilo aj Nová chrípka. Oficiálne ju však nazývame chrípkou H1N1, presne tou, ktorá pripravila o život po prvej svetovej vojne približne 50 miliónov ľudí. Ešte oficiálnejšie sa nazýva chrípka A/H1N1 nakoľko ide o chrípkový vírus typu A, ktorý dokáže okrem ľudí infikovať aj vtáctvo. Áno, chrípkový vírus, ktorý stál v roku 2009 za vyhlásením pandémie vznikol mutáciou ľudskej, vtáčej a chrípky ošípaných.
Prvé prípady nového chrípkového vírusu sa objavili v marci 2009 v centrálnej časti Mexika. Podľa neskorších zistení sa však vírus preniesol na človeka z ošípaných ešte na jeseň 2008, niekoľko mesiacov sa následne šíril medzi ľuďmi. Začiatkom druhej polovice marca 2009 sa nový typ chrípky objavil aj v hlavnom meste Mexico City, čo malo za následok uzatvorenie celej metropolitnej oblasti.
Niektoré spoločnosti prerušili letecké spojenie s Mexikom, k výraznejším opatreniam napríklad v podobe zatvorenia hraníc však na začiatku pandémie nedošlo. Mexiko navyše oficiálne ohlasovalo len najzávažnejšie prípady pacientov, u ktorých boli jasne viditeľné atypické príznaky odlišujúce typickú chrípkovú epidémiu od epidémie nového vírusu. Chrípka A/H1N1 sa tak postupne rozšírila do celého sveta.
Stav globálnej pandémie
Koncom apríla bolo vo svete už viac ako 2 500 potvrdených prípadov novej chrípky ošípaných, z toho väčšina viac ako 2 000 práve v epicentre epidémie v Mexiku. Nová chrípka sa medzičasom rozšírila do USA, Kanady, Nového Zélandu či Európy. V hlavnom meste Mexika uzavreli školy, bary, reštaurácie, iné krajiny však tvrdšie preventívne opatrenia neprijímali.
Stav globálnej pandémie vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 11. júna. Na celom svete bolo v tom čase evidovaných takmer 30-tisíc potvrdených prípadov a 144 obetí novej chrípky. Predpokladalo sa však, že chorých je násobne viac, priebeh ochorenia sa však mohol ukrývať za bežné chrípkové ochorenie. Do konca mesiaca sa počet nakazených vo svete viac ako zdvojnásobil. Stav pandémie bol predstaviteľmi WHO odvolaný až v apríli 2010. WHO bola neskôr za vyhlásenie pandémie kritizovaná, vtedajší šéf zdravotníckej sekcie Rady Európy Wolfgang Wodarg dokonca chrípku ošípaných označil za podvod storočia. WHO neskôr pravidlá pre vyhlásenie stavu globálnej pandémie zmenila, dnes sú tak oveľa prísnejšie.
Chrípka ošípaných sa prejavovala podobne ako akékoľvek iné chrípkové ochorenie. Hlavnými príznakmi bola vysoká horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, bolesti hlavy a svalstva a únava. Chrípkový vírus síce prvotne na človeka prešiel z ošípaných, ďalej sa však vo forme kvapôčok prenášal aj z človeka na človeka. Nákazu z tepelne spracovaného bravčového mäsa odborníci vylúčili. Inkubačná doba ochorenia bola stanovená na 1-10 dní. Najväčší rozdiel oproti bežnej sezónnej chrípke bol v počte vážnych a kritických prípadov, tie sa objavovali aj v populácii ľudí bez iných zdravotných komplikácií. Pri ťažkom až kritickom priebehu chrípky ošípaných museli byť pacienti napojení na pľúcnu ventiláciu.
Desiatky obetí na Slovensku, Česko vakcíny vyhodilo
Pandémia chrípkového vírusu neobišla v rokoch 2009 a 2010 ani Slovenskú republiku. Celkovo bol vírus potvrdený u takmer 1 000 pacientov, ochoreniu podľahlo minimálne 56 ľudí. Celosvetovo je v oficiálnych štatistikách uvedených viac ako 6,7 milióna pozitívne testovaných prípadov a takmer 20-tisíc ľudských obetí pandémie. Pre zameniteľnosť so sezónnou chrípkou však vedci odhadujú, že chrípkou ošípaných bolo počas pandémie nakazených od 700 miliónov do 1,4 miliardy ľudí, pričom ochoreniu mohlo podľahnúť aj viac ako 280-tisíc nakazených.
Chrípku ošípaných lekári po celom svete pomerne úspešne liečili antivirologickými liekmi, ktoré sa bežne využívajú pri každej sezónnej chrípke. K zastaveniu pandémie vo veľkej miere prispela aj vakcinácia, ktorá bola vďaka desaťročiam trvajúcim výskumom chrípkových vírusov už v novembri 2009 podávaná minimálne v 16 krajinách sveta. Susedná Česká republika napríklad v roku 2010 objednala 700 000 vakcín, drvivú väčšinu z nich muselo Česko pre nezáujem občanov o očkovanie takpovediac hodiť do koša.
Pandémia chrípky ošípaných v konečnom dôsledku nebola takým veľkým rizikom, ako sa od nej spočiatku očakávalo. V nasledujúcich rokoch vo svete vypuklo ešte veľké množstvo najrôznejších epidémií od cholery cez ebolu či dokonca osýpky až po vírus Zika. Tú doposiaľ najväčšiu výzvu 21. storočia však predstavuje aktuálna pandémia vírusu SARS-CoV-2. K 24. marcu 2020 ochoreniu COVID-19 podľahlo už viac ako 17-tisíc ľudí pričom celosvetovo evidujeme už takmer 400-tisíc prípadov nákazy. Z ochorenia sa vyliečilo už viac ako 100-tisíc pacientov. Oproti chrípkovému vírusu však koronavírus predstavuje oveľa náročnejšiu skúšku, ktorú rozhodne netreba podceňovať.
WHO, ÚVZSR, CDC, SZÚČR, Novinky, Lidovky, visualcapitalist.com
Nahlásiť chybu v článku