Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

My sme do Snowlandie vyrazili z Košíc zavčas ráno - a dobre, že sme tak urobili.

Či už prídete s rodinou, priateľmi alebo na romantický výlet, pol dňa vám na celý areál určite stačiť nebude. Ak ste skutoční zimní nadšenci, oplatí sa dokonca ubytovať v Zakopanom, pričom si ráno môžete výlet doplniť výjazdom k lyžiarskemu vleku.

Článok pokračuje pod videom ↓

Snowlandia je fenomén nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Každoročne priláka tisíce návštevníkov, ktorí si chcú užiť zimu, ako sa patrí. Vďaka tomu bola Snowlandia tento rok nominovaná aj do Winter Star Travelist 2025, kde zabojuje o titul najlepšej zimnej atrakcie roka 2025.

A my Slováci máme to šťastie, že ju máme doslova na dosah ruky. Stačí prejsť doslova pár kilometrov za hranicu.

Ceny za parkovné sú prijateľné, netreba sa vydesiť návštevníkov pri vstupe

Ešte pred vstupom naša skupina čelila osobnej výzve v podobe hľadania parkovania. Keď dorazíte, pozorne sledujte mávajúcich zamestnancov na vozovke pred areálom. Neváhajte, pokiaľ ktosi máva súhlasne. Znamená to, že vaše auto má miesto zabezpečené. Parkovania je tu dostatok – hoci ho možno budete hľadať trochu dlhšie, a ceny sú viac než prijateľné (5 až 6 eur za celý deň).

Po vysadení sme sa vydali priamo k areálu. Hľadať ho dlho netreba – pred bránou sa totiž pohybovali masy ľudí. Chvíľu sme pri tom pohľade váhali, či bol tento výlet dobrý nápad. Napokon sme však nesmelo vykročili.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

V momente, keď prejdete po nevysokom kopčeku, sa však masy akosi roztrúsia a v samotnom areáli to vôbec nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Vstupenky si bez problémov kúpite priamo na mieste a môžete si zvoliť akúkoľvek kombináciu atrakcií, ktoré vás najviac lákajú. My sme si vybrali kombo so vstupom do snežného labyrintu, ľadového iglu a náučného chodníka, za čo sme dali 20 eur na osobu.

Po dni strávenom v Snowlandii sme sa spoločne zhodli, že táto cena, v závislosti od množstva programu, atrakcií a nákladov na výstavbu je smiešna a takmer symbolická.

Zloté pri sebe mať nemusíte a platba v hotovosti je možná aj v eurách. Pokiaľ chcete navštíviť len labyrint, dáte za to 35 zlotých, alebo približne 8 eur. Kombinácia všetkých atrakcií s výnimkou toboganu vás vyjde na 98 zlotých, alebo približne 24 eur. Kompletný cenník nájdete na tomto odkaze.

Stojí Snežný labyrint naozaj za to?

Vstup do labyrintu je priamo pri pokladnici. Dnu sa dostanete priložením lístka.

Hneď na vás čaká vstupný ľadový tunel, ktorý je ako brána do ríše zázrakov.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Labyrint sa najprv nevinnému návštevníkovi nezdá ako príliš mätúci. Vidíte dokonca aj na úspešných absolventov, ktorí si zhora užívali výhľad na lokalitu.

Naša skupina považovala tento pohľad za oporný bod. Dokonca ktosi sebavedomo poznamenal, že sme práve prišli o peniaze za vstup, pretože „toto dáme za dve minúty“.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Najprv sme sa rozhliadali, opatrne našľapovali na klzkých miestach a tešili sa z veľkosti atrakcie, ktorá je naozaj monumentálna. Fotografie neklamú.

Po štvrtej zatáčke sme začali narážať na zmätených a náhlivých ľudí. Na jednej zo stien stála ceduľa, ktorá upozorňovala, že nesmieme loziť po stenách. „Kto by sa chcel takto zamočiť?“ pýtali sme sa vtedy, ešte stále s humorom.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Labyrint však zdanlivo nemal konca ani po dvadsiatich minútach. Neraz sme si museli dávať pozor na to, aby sa časť štvorčlennej skupiny omylom neodpojila. Stačilo zahnúť za roh, aby ste ostatným zmizli z dohľadu.

V labyrinte bolo veľké množstvo ľudí, napriek tomu však nebol pocit z atrakcie stiesnený. Ľudia boli totiž rovnomerne „vmiešaní“ do jednotlivých chodieb. Neraz sme narazili na úsek, kde sme boli dlho úplne sami.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Čoskoro sme začali narážať na rovnaké skupiny. Ľudia kmitali a krúžili – my sme na každom treťom rohu váhali, či sa tiež netočíme v bludnom kruhu. Začínali sme si hľadať nových kamarátov, ktorí sa smiali, keď nás míňali štvrtý- či piatykrát.

Jednému členovi našej skupiny napadlo sledovať diery v ľade a umiestnenie cedúľ. Podľa toho sme aspoň trikrát zistili, že sa vraciame na to isté miesto. Pomaly sme začínali chápať dôvod, prečo by chcel niekto vyliezť na stenu a pozrieť sa, kde presne sa zasekol.

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články