Aj keď sa zdá, že v posledných mesiacoch náš priestor zaplavil názor, že kultúra má byť slovenská a žiadna iná, poznávanie iných národností je obohacujúce. O to viac, ak ide o tie, ktoré sú typické chutnou kuchyňou a pestrou škálou zvykov, tradícií či hudby.

Aby ste zistili, ako „chutí“ Vietnam, zrejme vám nebude stačiť navštíviť len ázijskú štvrť v niektorej z metropol Európy. Ak ale túžite nahliadnuť do každodenného života komunity, ktorá pláva svojím vlastným životom v cudzej krajine, stačí vám vydať sa do Prahy.

SAPA. Mesto v meste.

Nech ste už o tomto mieste počuli čokoľvek, najskôr ho navštívte, až potom si urobte úsudok.

Mesto v meste

O trhovisku, ktoré sa ani náhodou nepodobá bratislavskej Miletičke, alebo ktorémukoľvek inému v Prahe, sme počuli veľa. Traduje sa, že ide o miesto, ktoré si miestni strážia a bez ich tichého súhlasu bránami dovnútra neprejdete.

Podľa médií ide o lokalitu, kde sa vietnamská komunita uzatvorila. Tu žije, pracuje, trávi voľný čas, stretáva sa pri tradičnom jedle a nápojoch, nakupuje vietnamské potraviny… a podľa českého média Týden i obchoduje s drogami.

Kto má rád adrenalín, ten si sem cestu nájde. Na nasatie atmosféry ale budete na to potrebovať celý deň. Cesta z centra Prahy, napríklad od Národného divadla, trvá, s jedným prestupom z električky na autobus, asi hodinu.

V jednom momente mizne ruch jedného z najkrajších miest v Európe a ocitáme sa na jeho okraji, ktorý sa ničím nelíši od slovenských miest. Kde-tu farebná oranžovo-zelená bytovka, otlčená zastávka, ľudia, ktorí sa ponáhľajú, aby stihli ďalší spoj. Jediné, čo pripomína, že sme stále v Prahe, je električková trať.

Aj z tej však treba zísť. A tak prestúpime na autobus, ktorý nás vysadí na konečnej. Pozrieme sa okolo seba, sme tam – v inom meste.

Chvíľu otáľame. „Čo ak nás vyhodia?“ pýtam sa, no moje nohy aj tak idú smerom k vstupnej bráne. Pred ňou stojí skupina Vietnamcov, ktorí si nás prezerajú, a tak radšej nevyťahujeme telefóny.