Foto: Public domain

Otakara Šveca dohnal k smrti neustály dohľad komunistickej strany nad jeho dielom.

Bývalý pomník Stalina v Prahe na Letnej bol najväčším skupinovým súsoším v Európe. Spotrebovalo sa naň 17-tisíc ton materiálu a aj bez mohutného podstavca bol vysoký 15 metrov (s podstavcom 30 metrov). Telo jeho autora, akademického sochára Otakara Šveca, našli v jeho byte pár dní pred slávnostným odhalením.

Článok pokračuje pod videom ↓

V roku 1949 slávil Josif Vissarionovič Stalin svoje sedemdesiate narodeniny. Poľský autor Mariusz Szczygiel vo svojej knihe Gottland píše, že práve pri tejto príležitosti padlo vo vtedajšom komunistickom Československu rozhodnutie, že v Prahe na pahorku nad Vltavou bude postavený najväčší Stalinov pomník na zemeguli. Vyhlásili konkurz. Žiadny sochár nemal právo odmietnuť účasť v súťaži. Dokopy celkovo 54 tvorcov dostalo trištvrte roka na to, aby pomník naprojektovali.

Foto: Miroslav Vopata, taken by my grand father, uploader Krokodyl, CC BY-SA 3.0 <http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/>, via Wikimedia Commons

Konkurz vyhral Otakar Švec, syn cukrára, ktorý sa pochopiteľne špecializoval najmä na sochy z cukru. Jeho návrh pomníka v podobe súsošia sa komunistickým pohlavárom aj napriek tomu zapáčil. Verdikt poroty znel: „Z ideologického hľadiska je tento návrh jediný, ktorý spája osobnosť vodcu pracujúceho ľudu a vedúcej osobnosti celého pokrokového sveta,“ píše web novinky.cz. 

Švec pod drobnohľadom komunistov

Prvé obavy o pomník sa objavujú dva roky po vyhlásení konkurzu, spomína sa v knižnej publikácii Gottland poľského autora Szczygiela. Skice, makety a náčrty Otakara Šveca sú vystavené verejnému záujmu. Vo veľkom sa debatuje o „novom pražskom klenote“ a každý má k pomníku čo povedať. Pochybuje sa o tom, či je dosť reprezentatívny, či bude Stalina dostatočne vidieť, či sa s ostatnými postavami nezleje dokopy alebo či nebude pôsobiť ako náhrobok.

Komunistická strana Šveca neustále pozoruje. Spis výhrad, ktorý je vytvorený počas stretnutia vládnej moci s umelcom má 12 strán strojopisu. Osem ministrov a premiér debatujú o tom, či znížiť postavy za Stalinom, alebo pozdvihnúť vodcu na nejaký ďalší podstavec. Pomník nesmie vyzerať z diaľky ako sarkofág! Postavy za Stalinom nesmú byť príliš dekoratívne!

Po štyroch rokoch naťahovačiek, kamenári konečne pracujú na žulových blokoch. Na Letnej v Prahe stojí lešenie a výťah, a autorovi sa stále ešte odporúča, aby „zmäkčil a zmenil niektoré postavy, aby nepôsobili despotickým dojmom.“ Švec si vodí do ateliéru ženy a pije s nimi. Pravidelne chodí na koberček. Rok pred odhalením pomníka sa jeho žena nervovo zrúti a pustí si plyn. Švec ju nájde mŕtvu na pohovke. Takto opisuje vtedajšie udalosti poľský novinár a spisovateľ v knihe Gottland.

Foto: Jon’s pics, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Švec nájdený mŕtvy vo svojom byte krátko pred odhalením pomníka

Jeden večer roku 1955, pár hodín pred odhalením pomníka, Otakar Švec odchádza z bytu, berie si taxík a ide sa inkognito pozrieť na Letnú na pomník, píše Szczygiel. Pýta sa taxikára, čo si o pomníku myslí. „Niečo vám ukážem,“ hovorí taxikár. „Pozrite sa na tú sovietsku stranu.“ „Čo je tam?“ „No veď to vidíte sám! Tá partizánka drží vojaka za rázporok.“ „Čože ?!“ „Až ten pomník odhalia, tak toho chlapa, čo ho navrhoval, určite zastrelia.“

Po tomto rozhovore sa Otakar Švec vráti do bytu a tam spácha samovraždu. Správa o jeho smrti je tajná, nikto ju nesmie zverejniť. Prvého mája 1955 (dva roky po smrti Stalina) je pri slávnostnom odhalení pomníka dané na známosť, že autorom pomníka je československý ľud.

Tvorenie majestátneho „veľdiela“ sa Otakarovi Švecovi stalo počas komunistického režimu osudným. Strana na neho vytvárala obrovský tlak a Švec sa obával, aby sa tak monumentálna socha nezosunula do Vltavy. To by pre neho totiž znamenalo doživotný kriminál alebo trest smrti. Svoje problémy tak začal utápať v alkohole a sexuálnych aférach.

Psychický nátlak ešte vzrastal neustálym špehovaním jeho osoby ŠtB. Jeho žena Vlasta nakoniec zálety svojho muža nevydržala a spáchala samovraždu otravou plynom. Onedlho ju nasledoval sochár sám – pár dní pred slávnostným odhalením sa taktiež otrávil plynom, píše portál kudyznudy.cz

Socha Stalina si v Prahe dlho „nepostála“

Iba rok po odhalení Stalinovho pomníka sa odohral zásadný komunistický zjazd v Sovietskom zväze. Nikita Chruščov tu odsúdil Stalinov kult osobnosti a jeho zločiny. Tým sa všetko zásadne zmenilo a z uctievanej osobnosti bol náhle tyran.

Foto: Profimedia

Režim sa musel odrazu vysporiadať so všetkými symbolmi, ktoré verejne diktátora znázorňovali. Tým značne utrpel aj lesk nového najväčšieho súsošia Európy a československá komunistická strana musela vymyslieť, ako sa megalomanského pomníka Stalina za 140 miliónov korún zbaviť.

K činu došlo v roku 1962 po siedmich rokoch od jeho postavenia. Stalin bol postupne „tajne“ odstreľovaný, hoci to bolo počuť po celej Prahe. Stalinova hlava bola odseknutá ručne, zvyšok pomníka bol odstrelený v troch fázach. Boli k tomu potrebné dve tony trhavín a dvetisíc rozbušiek. Akcia trvala niekoľko týždňov a dlažobné kocky a nepoužiteľný materiál boli odvezené do slepého ramena Vltavy, píše kudyznudy.cz

Foto: Profimedia

Momentálne stojí namiesto Stalina na Letnej hore nad Vltavou červený metronóm.

Príbeh Otakara Šveca je aj sfilmovaný

Šialenú komunistickú dobu 50.rokov 20. storočia a osud autora najväčšieho Stalinovho pomníka v Európe Otakara Šveca zobrazuje český film Monštrum z roku 2017.

„Otakar Švec bol človek, ktorý sa dostal do situácie, v ktorej byť nechcel, robil všetko preto, aby sa jej vyhol a napriek tomu sa do nej dostal a musel sa jej bezvýhradne podriadiť. Doba ho nakoniec zomlela a donútila ho k najhoršiemu – vziať si život,“ povedal pre ČT kreatívny producent filmu Jan Lekeš.

Ďalej dodal, že najťažšie na filmovačke bolo postaviť realistický model Stalinovho pomníka. Trvalo to mesiace, kým sa im podarilo zostaviť autentickú polystyrénovú maketu.

„Najväčšou výzvou pre nás bolo postavenie realistického modelu samotného pomníka, aby socha bola čiastočne vytvorená v pôvodnej veľkosti. Existovalo niekoľko autentických modelov, vrátane toho, s ktorým sochári do súťaže išli a súťaž vyhrali,“ uzatvára Ján Lekeš.

Scenár filmu režiséra Viktora Polesného vznikol na základe knihy Rudly Cainera Žulový Stalin a zahrali si v ňom herci ako Ján Novotný (zahral si hlavnú úlohu sochára Otakara Šveca), Zuzana Stivínová, Martin Kraus, Patricie Pagáčová, Vladimír Polívka a iní.

Uložiť článok

Najnovšie články