„A keď som po dlhých rokoch prvýkrát povedala „nie“, svet okolo sa na chvíľu zháčil,“ napísala. „Nie preto, že by ma nechceli milovať. Ale preto, že si ma mnohí zafixovali ako tú, ktorá nikdy nezmaturuje z poslušnosti.“ Neprebehlo to so silným gestom. Naopak, bolo to tiché, vnútorné rozhodnutie. „So slzami. A so srdcom plným života.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Už nechce byť tieňom
Mária sa dnes už nechce vracať k životu, v ktorom neustále plní predstavy iných. Chce žiť autenticky, v súlade so sebou. „Už nechcem prežiť svoj život ako tieň očakávaní. Chcem žiť ako svetlo. Ako žena, ktorá je celá,“ napísala. Nie ako dokonalý obraz vytvorený pre svet navonok, ale ako skutočná žena, aj s hranicami, aj s potrebou oddychu, aj s právom povedať „dosť“.
Každý nosí svoj príbeh ticho
Silné na jej výpovedi je aj to, že reflektuje skúsenosť mnohých ľudí, najmä žien. Mnohokrát si ani nevšimneme, čo všetko sa v niekom odohráva, kým sa ten človek neozve. „Viem, že ste si to možno nevšimli. Ani ste nemali prečo. Pretože každý človek nosí svoj príbeh ticho.“ Mária dodáva: „Keby sme si videli do sŕdc, možno by sme sa viac objímali, menej hodnotili. Viac vnímali.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dnes je to už iná Mária
„Už to nie je tá Mária, ktorú si niektorí vysnívali. Už to nie je obraz, ktorý sa hodí niektorým do modlitebnej knižky. Dnes som žena. Celá. A ďakujem Bohu, že som sa k nej konečne vrátila!“ Slová, ktoré napísala môžu byť dôkazom toho, že niekedy práve tiché „nie“ môže byť najsilnejším rozhodnutím v našom živote. A zároveň pozvaním, aby sme každý deň žili trošku viac pre seba. Nie zo sebectva, ale z úcty k sebe samým.
Nahlásiť chybu v článku